RECENZIA: Tajný denník Hendrika Groena 83 1/4 roku (XYZ, 2017)

HODNOTENIE:   *****                   KNIHA MESIACA AUGUST

"Já, Hendrikus Gerardus Groen, jsem totiž za všech okolností korektní, šarmantní, přátelský, slušný a nápomocný. Ne proto, že bych takový byl, ale proto, že si netroufám být jiný. Jen zřídkakdy říkám nahlas, co si opravdu myslím. Vždy volím bezpečnou cestu. Moje speciální strategie: aby se vlk nažral a koza zustala celá. Rodiče byli prozíraví, když mi dali jméno Hendrik. Od takového jména zkrátka nemužete čekat nic velkého." (s.8).  

Tento denník osemdesiat tri ročného pána je skvelým obrazom obyvateľov jedného domova dôchodcov v Holandsku, na severe Amsterdamu.
Hendrik Groen je v podstate obyčajný starnúci muž, ktorého žena je zavretá v psychiatrickom ústave, lebo dlhé roky trpí maniodepresiou a už neraz sa pokúsila spáchať samovraždu. Hendrik ju napriek tomu nikdy neprestal milovať. V domove dôchodcov má najlepšieho kamaráta Everta Druikera, s ktorým  založí spolok Starí -ale nie -mŕtvi. Spolok má šesť stabilných  členov (pokiaľ niektorí z nich neumrie alebo nepribudnú noví klienti...). Hendrik sa zamiluje ako tínedžer. Do milej dámy menom Eefje Brandová.
Čas v domove dôchodcov sa počíta na dni, na týždne, nanajvýš na mesiace. Roky sú príliš dlhým obdobím v zmýšľaní starých ľudí.
Hendrik má veľký zmysel pre humor (najmä ten čierny) a jeho sarkazmus nemá chybu: "Nový rok a já stále nemám rád duchodce. To jejich šourání za chodítky, jejich věčná nespokojenost, neustálé stížnosti, všechny ty sušenky k čaji, to otravné vzdychání a sténání. Mně samotnému je 83 a 1/4 roku." (s.7). "Za teplého počasí stoupá úmrtnost senioru. Televizní rosnička na dnešek hlásila jedenatřicet stupňu. Doufám, že se dožiju večera." (s.204). Na druhej strane, jeho názory sú zaujímavé, postrehy trefné a myšlienky hlboké: Staří lidé stejně jako děti všechno ztrácí, ale bohužel už nemají po ruce mámu, která vždy ví, kde co najít." (s.93). "Když je člověk mladý, chce být starší. Když je dospělý, zhruba do té šedesátky, touží být především mladý. Jako starý kmet už pak nemá žádná přání. To je esence prázdnoty na tomto místě. Už nejsou žádné cíle. Žádné zkoušky, u kterých by měl člověk uspět, žádné budování kariéry, žádná výchova dětí. Jsme moc staří už i na to, abychom hlídali vnoučata." (s.146).
Hendrik je mimoriadne zaujímavá literárna postava, ktorá je vykreslená do najväčších podrobností. Nečakajte nejaký dramatický príbeh ani veľké dejové zvraty, kniha je skôr akýmsi súborom mikropríbehov, rekapituláciou každodenného života seniorov v sociálnom zariadení a skrýva v sebe skutočnú ľudskosť. Je v podstate jedno v ktorej krajine sa príbeh odohráva, pretože je absolútne prenosný. Keby ste nevedeli, že krajinou príbehu je Holandsko, pokojne by sa mohol odohrávať aj v Poľsku, Česku alebo aj u nás na Slovensku.
Záver tohto mimoriadne podareného románu vám samozrejme neprezradím, ale rozhodne stojí za pozornosť a našťastie nie je umelo vykalkulovaný.
Povinné čítanie pre všetkých milovníkov kvalitnej literatúry.