"Nikto nič nevidel, ale bolo počuť náraz, náraz, ktorý prešiel hneď z rozprávania do pamäti každého, kto počúval. Kamión vôbec nepribrzdil, ani náznakom, a zmizol na konci širokej cesty spolu s Tininým telom, s vrkočmi. Na asfalte neostala ani kvapka krvi, nič -nič -nič. V tom nič sa stratilo vozidlo a navždy sa stratilo aj dievčatko." (s.275).
Štvrtý diel, ktorý nedávno vyšiel pod názvom Príbeh stratenej dcéry, uzatvára neapolskú ságu o priateľstve dvoch žien.
Ani v tejto knihe nás nečaká nejaký obsiahly dej. Lenu sa odsťahovala aj so svojimi dvomi dcérami Dede a Else od manžela Pietra a nasťahovala sa k milencovi Ninovi Sarratoremu. Spočiatku všetko vyzerá priam idylicky. Nino sa o svoju polovičku a jej deti príkladne stará. Lenu pracuje na ďalšej knihe a čelí útokom nielen zo strany Pietrovej, ale aj vlastnej rodiny. Dôvodom je jej útek od manžela. Nino sa politicky angažuje a čoraz častejšie je preč z domu.Prvé hádky na seba nenechajú dlho čakať. Lenina priateľka Lila je vydatá za Enza Scanneho a spoločne vychovávajú jej syna z prvého manželstva - Gennara, prezývaného Rino. Obom sa vo firme, ktorú vedú, výborne darí. Napriek tomu Lila nepôsobí ako šťastná žena.
Zatiaľ čo Lenu sa presadzuje na spisovateľskej scéne čoraz úspešnejšie, Nino stúpa na politickom rebríčku. Ich romantický vzťah utne Ninova nevera s opatrovateľkou ich dvoch dcér. A zdá sa, že zďaleka nebola jediná. Lenu vykopne svojho partnera z domu, no trvá jej ešte dlho, kým ho vykopne nielen domu, ale aj z hlavy, a zo svojho srdca. Lenu po rozchode s Ninom porodí ich spoločnú dcéru Immu. Lile sa zase narodí dievčatko Tina. Keď Lenu absolvuje spisovateľské turné po Európe, Lila sa stará nielen o svoje, ale aj o priateľkine dcéry. Neapolom otrasú viaceré udalosti, ktoré sa dotknú väčšiny obyvateľov mesta: zemestrasenie, mafiánske praktiky Solarovcov, milostný vzťah Else a Gennara, no predovšetkým zmiznutie Lilinej dcéry Tiny...
Elena Ferrante je majsterkou v odhaľovaní ženskej psychiky, myslenia a konania. Nie je to dramatický príbeh, čo vás priklincuje k podlahe, ale postavy, ktoré v ňom vystupujú. Je paradoxné, že napriek tomu, že Lenu je tá, čo je študovaná a píše knihy, ako intelektuálka v románe viacej pôsobí Lila: "A v každom prípade, skutočných intelektuálov je veľmi málo. Masa vzdelancov celý život lenivo komentuje myšlienky druhých. Najviac energie vynakladajú na sadistické cvičenia proti každému protivníkovi." (s.222). Priam mrazivo je vykreslený vzťah Lenu s jej matkou alebo vzťah Lenu s priateľkou Lily.
Neapol je opísaný takým spôsobom, ako keby ste ho dôverne poznali: "Aj Neapol sa mi zrazu zdal veľmi ďaleko od Neapola. A Lila od Lily, cítila som, že mám vedľa seba nie ju, ale svoje úzkosti." (s.29).
Román je rozdelený na dve časti - Zrelosť a Staroba. Autorka nás previedla niekoľkými desiatkami rokov a bolo to veľmi príjemné a vzrušujúce dobrodružstvo. Škoda, že už to celé končí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára