utorok 29. augusta 2017

RECENZIA: Carlos Ruiz Zafón - Knieža z hmly (CooBoo, 2013)

HODNOTENIE:  ****

"Nikdy jsem nezjistil, jak se se doopravdy jmenoval. V chudinské čtvrti, kde jsem bydlel, ho všichni znali pod jménem Kain. A někteří mu říkali Kníže z mlhy, protože se povídalo, že se vždycky zjeví z husté mlhy, která v noci zahalovala ulice, a ráno před svítáním v ní opět zmizí." (s.97).   

"Ve dveřích kajuty stál Kníže z mlhy a vrhal na stěnu svuj dlouhý stín. Jeho oči, zářicí jako řeřavé uhlíky, změnily barvu ze zlatavé na temně rudou." (s.177). 



Píše sa rok 1943 a trinásťročný Max Carver, ktorého najväčšou záľubou sú mapy sveta, odchádza spoločne so svojimi rodičmi, otcom Maxom Carverom seniorom, zručným hodinárom, mamou Andreou Carverovou, ženou v domácnosti, a súrodencami, staršou sestrou Alice a mladšou Irinou, pred hrôzami druhej svetovej vojny z veľkého mesta do opusteného plážového domu, ktorý kedysi patril istému Robertovi Fleischmannovi a jeho krásnej žene Eve Grayovej, kde si obaja spoločne vychutnávali romantiku slnečných dní a horúcich nocí, no len do chvíle, kým sa v mori neďaleko domu neutopil ich spoločný syn Jacob.
Už od začiatku sa začnú diať čudné veci. Neďaleko plážového domu skríži rodine Carverovcov cestu kocúr so záhadným pohľadom. V záhrade sa nachádzajú sochy, ktorými niekto neustále hýbe a kúsok od plážového sídla sa nachádza vrak lode, ktorý tam leží od roku 1918. Telá mŕtvych pasažierov voda nikdy nevyplavila. Max sa skamaráti s miestnym chlapcom Rolandom, ktorý pozná tajomstvo potopenej lode. Roland sa zahľadí do Maxovej pätnásťročnej sestry Alice a tak sa chodia všetci traja spoločne potápať k vraku lode. Maxov otec objaví v zadnej miestnosti plážového domu staré filmy, ktoré kedysi nakrútil Robert Fleischmann. Maxova mladšia sestra Irina za záhadných okolností spadne zo schodov a upadne do kómy. Po celý čas ju sprevádza temný pohľad záhadného kocúra.
Max cíti, že je svedkom niečoho veľmi temného, čo súvisí s Robertom Fleischmannom a jeho rodinou. Spoločne s Alice a Rolandom zájdu za Viktorom Krayom, starým strážcom majáku,lebo on jediný pozná pravdu o záhadnom mágovi Kainovi, ktorý pred rokmi na počkanie plnil želania všetkým deťom a mladým ľuďom, ktorí ho o to požiadali, no vždy za to požadoval veľmi vysokú cenu. Aký sľub mu dal pred rokmi Robert Fleischmann za to, že Kain mu splní tajné želanie, a čo s tým má spoločné strážca majáku? "S přibývajícím věkem člověk pochopí spoustu věcí. Teď už například vím, že lidský život se dá v podstatě rozdělit na tři období. V tom prvním člověka ani nenapadne, že by mohl zestárnout, nemyslí ani na to, že čas ubíhá, ani na to, že od narození, od prvního dne dne svého života, kráčí k jedinému konci. Pak uplynou první roky mládí a nastává druhé období, v němž si člověk uvědomí křehkost vlastního života. To, co je od začátku jen prostý neklid, v jeho nitru časem naroste v oceán pohyb a nejistoty, které ho pak provázejí po celý zbytek jeho dní. A ke konci života nastává třetí období, kdy člověk přijme skutečnost, odevzdá se svému osudu a čeká. Během svého života jsem už potkal pěknou řádku lidí, kterí se zasekli v jednom z těchto období a už nikdy se z něj nedostali. Je to něho hrozného." (s.96).   
Súboj s mocným čarodejníkom je takmer beznádejný. A Max to dobre vie... "-Muj drahý Maxi, čas neexistuje. Je to len iluze. Dokonce i tvuj kamarád Koperník by na to přišel, kdyby měl víc -no ano, času. Je to ironické, že?-" (s.173).

Knieža z hmly je debutom môjho obľúbeného spisovateľa C.R. Zafóna. Miestami je to trošku cítiť, ale inak je to skvelá dobrodružná kniha. Atmosféra strachu, napätie, výborné postavy, nečakané rozuzlenie príbehu. Hoci je kniha prvotne určená mladším čitateľom, určite si ju s radosťou prečítajú aj dospelí. Pokiaľ máte radi šťastné závery, v Zafónových románoch ich rozhodne nehľadajte. Mne to však vyhovuje. Takto totiž vyznieva román oveľa reálnejšie a zaujímavejšie. Zafón je literárnou podobou filmového mága Guillerma del Tora. Oboch mám veľmi rád. Vďaka nim môžeme snívať o tých najúžasnejších dobrodružstvách, pri ktorých neraz tuhne krv v žilách. A to už dávno nie sme malými chlapcami. Alebo žeby áno?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára