piatok 25. augusta 2017

RECENZIA: Michael Crichton - Hranica času (Ikar, 2000)

HODNOTENIE:   ***

"Minulosť je svet, ktorý existoval pred Disneym a Murdochom, pred British Telecom a Nissanom, pred Sony a IBM a pred všetkými mazanými špekulantmi dneška. Minulosť tu bola pred nimi. Minulosť prekvitala a upadala bez ich zásahov a bez ich formovania. Minulosť je reálna. Je autentická. A práve v dôsledku toho bude minulosť neuveriteľne príťažlivá. Lebo minulosť je jediná reálna alternatíva v unitárnej súčasnosti. 
Čo budú ľudia robiť? To, čo už robia. Najrýchlejšie rastúci segment cestovania je dnes kultúrna turistika. Sú to ľudia, ktorým nejde o to navštevovať iné miesta, ale iné éry. Ľudia, ktorí túžia prechádzať sa ohradenými stredovekými mestami, obrovskými budhistickými chrámami, mayskými mestami s pyramídami, egyptskými nekropolami. Ľudia, ktorí túžia ocitnúť sa v minulosti. V svete, ktorý zmizol." (s.402). 



Máme tu ďalší príbeh, v ktorom sa cestuje v čase. Tentoraz sa vrátime do stredoveku. 

Výskumná spoločnosť ITC, ktorá sídli v Novom Mexiku, sa zaoberá kvantovou fyzikou. Vo svojom programe má okrem iného aj realizáciu cestovania v čase.

"Potom roku 1957 fyzik Hugh Everett prišiel s odvážnym vysvetlením. Tvrdil, že náš vesmír -vesmír, ktorý vidíme, vesmír kameňov a stromov, ľudí a galaxií - je iba jeden z nekonečného počtu vesmírov, ktoré existujú bok po boku.
Každý z týchto vesmírov sa ustavične štiepi, takže existuje vesmír, kde Hitler prehral vojnu a iný, v ktorom vyhral vojnu. Vesmír, kde Kennedy zomrel a iný, v ktorom žil. A svet, v ktorom si ráno čistíme zuby a svet, v ktorom si zuby nečistíme. A tak ďalej, a tak ďalej. Nekonečné množstvo svetov." (s.112).   

Na inom mieste pracuje na archeologickom výskume mladý vedecký tím. Na jednom z pergamenov, ktorý sa im podarí nájsť, rozlúštia odkaz svojho profesora, ktorý sa pomocou stroja času ocitol vo svojom najobľúbenejšom historickom období - v. stredoveku, v roku 1357, na hrade Castelgard, ktorý dočasne ovládol anglický rytier sir Oliver. Päťčlenná záchranná výprava v zložení Gomezová, Baretto (ich krstné mená nepoznáme), ďalej André Mark, Chris Hughes, a Kate Ericsonová. budú mať tridsaťsedem hodín na to, aby priviedli svojho profesora naspäť do súčasnosti. Spojení budú len drobným prístrojom, ktorým môžu medzi sebou v stredoveku komunikovať. 
Ocitnúť sa v 14. storočí, v čase zúriacej Storočnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom, však nie je žiadna sranda: "Situácia v kraji je dosť nejasná. Ako viete, apríl 1357 je približne v dvadsiatom roku Storočnej vojny. Je to sedem mesiacov po víťazstve Angličanov pri Poitiers, kde zajali francúzskeho kráľa. Teraz ho majú a chcú zaňho výkupné. A Francúzsko bez kráľa sa ocitlo v chaose." (s.147). 


Michael Crichton, okrem iného aj autor Jurského parku, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľmi úspešne sfilmovaný, sa tentoraz pohral s témou cestovania v čase. Je vidieť, že históriu Storočnej vojny a celkovú situáciu 14. storočia si poctivo naštudoval. Takisto o dramatické a prekvapujúce momenty nie je núdza. Niekedy je tých vážnych scén až príliš a je škoda, že Crichton to trošku neodľahčil humorom. Sú tu skvelé momenty, napríklad rytiersky turnaj, útek z väzenia, počas ktorého hrdinovia románu skáču po strechách hradu, stretnutie s krásnou vdovou lady Claire atď. O dobrodružstvá teda naozaj nie je núdza. Napriek tomu mi chýba nejaká pridaná hodnota, aby som dal knihe vyššie hodnotenie. Je cítiť, že od vydania románu už ubehol nejaký ten piatok a technika sa medzičasom výrazne posunula vpred. To samozrejme nie je autorova vina, no občas to pôsobí rušivo. Takže aby som to zhrnul. Príbeh veľmi dobrý, no chýba mu niečo originálne. Na dovolenku sa však hodí ako niečo... na šerbeľ :)  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára