nedeľa 6. augusta 2017

RECENZIA: Elena Ferrante - Príbeh nového priezviska (Inaque, 2016)

HODNOTENIE:    ****

"Uspela som? Takmer. Vytrhla som sa z Neapola, zo štvrte? Takmer. Mala som nové priateľky a priateľov, ktorí pochádzali zo vzdelaných vrstiev, často omnoho vzdelanejších, než do akých patrili profesorka Galianiová a jej deti? Takmer. Zo skúšky na skúšku som sa stala študentkou, ktorú dobre prijímali skúšajúci profesori? Takmer. Zdalo sa mi, že za tým takmer vidím, ako to všetko naozaj je. Bála som sa. Bála som sa ako v prvý deň, keď som prišla do Pisy. Obávala som sa tých, čo vedeli byť vzdelaní bez toho takmer, s nenútenosťou" (s.310).



Druhá časť príbehu nadväzuje na predchádzajúcu knihu. Lila si berie za manžela syna majiteľa údenárskeho podniku Stefana Carracciho. Spočiatku klasický manželský vzťah sa časom mení na peklo. Lila si uvedomuje, že manžela nemiluje a svadba bola krokom vedľa. 
Lena pokračuje v štúdiu v meste Pisa a užíva si študentské roky. Spoznáva stále nových a zaujímavých ľudí, zúčastňuje sa intelektuálnych diskusií. Na rozdiel od Liny spoločensky rastie. Ako slobodná študentka si Lena viacej užíva spoločnosť charizmatických mužov. Politicky sa posúva smerom doľava. Veľkú úlohu zohrá spoločná dovolenka Liny a Leny na ostrove Ischia, na ktorej spoznajú dvoch tajomných mužov - Bruna Soccavu a Nina Sarratoreho. Do jedného z nich sa Lina beznádejne zamiluje a je ochotná kvôli nemu obetovať manželstvo aj dieťa, ktoré sa jej má už čoskoro narodiť...

V druhej časti tetralógie je pekne ukázané, ako dopadne človek, ktorý vyrastá v horšej sociálnej situácii a urobí niekoľko zlých životných rozhodnutí, pričom môže byť šikovnejší a inteligentnejší ako niekto, kto má lepšie zázemie a viacej premýšľa nad dôsledkami svojich rozhodnutí. 
Záver románu je veľmi trpký. Zatiaľ čo Lena úspešne vydáva svoj debutový román, Lina pracuje v továrni, v ktorej si ničí zdravie..." Niesla som si únavu z toho, že ju opúšťam, dávne presvedčenie, že bez nej sa mi nikdy nič skutočne dôležité nepodarí, a predsa som cítila potrebu utiecť, aby som už nemala v nose ten smrad z masti, čo z nej ťahal.Po pár nehybných krokoch som neodolala, obrátila som sa, aby som jej ešte zakývala. Videla som ju nehybnú pri vatre, bez ženských tvarov v tom jej oblečení, ako si listuje vo zväzočku Modrej víly. A zrazu ho hodila do ohňa" (s.361). 

Určite rovnako silný príbeh ako predchádzajúca kniha, tentoraz sa odohrávajúci v 60. a 70. rokoch 20. storočia, prevažne v Neapole. Mnoho emócii, sila priateľstva, láska, nevera, nenávisť, sex..  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára