pondelok 21. augusta 2017

RECENZIA: Benjamin Ludvig - Vo svete Ginny Moonovej (Ikar, 2017)

HODNOTENIE:  ***

"Brian a Maura a Maličká Wendy mi nemôžu chýbať tak veľmi ako moja Bábika, pretože moja Bábika ma potrebuje oveľa viac ako oni. Oni sú predsa v bezpečí. Nikto ich nebude biť ani im ubližovať. Brian a Maura a Maličká Wendy ma nepotrebujú. Takže v tomto prípade je jedna v skutočnosti viac ako tri, hoci to matematicky nesedí. Pretože postarať sa o moju Bábiku je viac ako čokoľvek iné. Dokonca aj matematika." (s.265).



Štrnásťročná Ginny Moonová sa na prvý pohľad ničím nelíši od svojich rovesníkov. Zamýšľa sa nad životom, chodí do školy, zápasí s problémami. Tým najväčším je jej autizmus. Keďže jej biologická matka Gloria ju dlhé roky týrala, sociálka zverila Ginny do náhradnej rodinnej starostlivosti. Prešla rukami viacerých párov, až napokon zakotvila u Briana a Maury. Napriek tomu, že sú to nesmierne obetaví, milí a starostliví ľudia, Ginny im dáva poriadne zabrať. Vychovávať autistku v pubertálnom veku, si vyžaduje skutočne pevné nervy. Ginny musí každé ráno začínať deviatimi bobuľami hrozna a šálkou mlieka. Inak nedokáže fungovať. Jej veľkým idolom je Michael Jackson. Nedokáže odpovedať, pokiaľ jej niekto položí dve a viacej otázok po sebe. Najviac zo všetkého jej chýba "Bábika", ktorú si k sebe pritúlila v útlom detstve zakaždým, keď sa cítila mizerne. Na svet pozerá svojskými očami. Metafory a slovné frázy vníma doslovne: "Povedala síce -von s tým-, no nemyslela, že mám niečo vypľuť von, ale -čo chceš povedať-, a tak sa snažím nepľuť.-" (s.127). Svoju novú mamu oslovuje "navždymama" a svojho nevlastného otca "navždyotec." Napriek tomu, že ju Gloria spoločne so svojim priateľom Donaldom v detstve týrali, stále ju to ťahá k biologickej mame. A tak, pokiaľ je to len trochu možné, uteká z domu, aby sa s ňou opäť stretla. Naivne si myslí, že všetko sa dá doporiadku a ona bude súčasťou šťastnej rodiny. 
Ginny pravidelne navštevuje psychologičku, ktorá sa jej snaží uľahčiť dospievanie. Ginny má jediného kamaráta, spolužiaka Larryho, ktorý trpí zdravotnými problémami. Ginnin život sa skomplikuje ešte viac, keď sa na scéne zjaví jej biologický otec Rick a snaží sa jej nahradiť všetok stratený čas. Ako sa Ginny rozhodne? Utečie k mame? Presťahuje sa k otcovi? Ostane u terajšej rodiny? Ginny má vo všetkom poriadny zmätok.

Zaujímavá téma, ktorá však nevyužila naplno svoj potenciál. Ginny je uveriteľná postava, dokáže si čitateľa získať. Brian a Maura sú vykreslení dosť jednostranne. Rick do príbehu zapadá, no odrazu sa z neho nečakane vyparí. Postava manipulatívnej Glorie sa autorovi naozaj podarila.
Príbehu chýba viacej dramatických a nečakaných momentov. Priemerná kniha, ktorú keď neprečítate nič sa nestane, ale na druhej strane do vlaku si ju vziať pokojne môžete. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára