nedeľa 16. septembra 2018

RECENZIA: Julian Barnes - Arthur a George (TATRAN, 2010)

HODNOTENIE:   ***

"Dnes je na tácni malý balíček. Arthur ľahostajne vysypal obsah. K hŕbke výstrižkov z časopisu The Umpire bol pripnutý sprievodný list. Jakživ o takých novinách nepočul. Možno píšu o krikete. Nie, z ružovej novinovej tlače vyrozumel, že je to škandálny plátok. Šibol okom na podpis na konci listu. Prečítal si meno, ktoré preňho vôbec nič neznamenalo: George Edalji." (s.219).



Príbeh dvoch mužov, ktorý sa odohráva na konci 19. storočia, vychádza zo skutočných udalostí. George Edaljí vyrastá na fare v nenápadnej staffordshirskej dedine, vo viacpočetnej rodine, zatiaľ čo Arthur, ako jedináčik, trávi detstvo síce v ošumelom, no zato noblesnom Edinburgu, V prvej časti románu (ktorá je, pre mňa osobne, z čitateľského hľadiska najzaujímavejšia, sa dozvedáme o tom, ako hrdinovia vyrastali, ako študovali a ako boli vnímaní školským kolektívom. V ďalšej časti knihy sa presunieme o niekoľko rokov ďalej, keď sa z chlapcov stávajú dospievajúci muži. George vlastným úsilím vyštuduje právo a stane sa renomovaným advokátom, no napriek tomu ostáva v ústraní, životom sa prediera len ťažko a nemá šťastie ani u opačného pohlavia. To Arthur bez problémov zvládne štúdium medicíny, no odboru sa venuje len okrajovo, lebo postupne sa prepracuje na jedného z najslávnejších a najuznávanejších spisovateľov (nielen) svojej doby. V súkromí to však nemá jednoduché. Formálne síce žije so svojou manželkou Touie, no už dlhší čas je beznádejne zamilovaný do krásnej milenky menom Jean Leckieová. Jedného dňa sa mu dostane do rúk správa o mužovi, ktorý si odsedel tri roky vo väzení za brutálne zabíjanie koní a za vyhrážku, že v dedine bude zabitých dvadsať nevinných dievčat.  Lenže v kontroverznom prípade je viacero nezrovnalostí, ktoré by bolo potrebné hlbšie preskúmať. A tak sa z Arthura stáva najslávnejšia postava svojich románov a jeho cesty sa pretínajú s tými, po ktorých kráča George, pričom ich priateľské vzťahy pretrvajú v podstate až do smrti jedného z nich. 

Román je takou klasikou v tom najlepšom slova zmysle, je písaný štýlom, akým sa písali knihy kedysi. Rozpráva príbeh od narodenia až po smrť hlavných hrdinov, používa dlhšie opisy, príbeh sa vyvíja postupne, nie je tu veľa dramatických momentov, naopak, nešetrí dialógmi a úvahami. Ak si však nájdete dostatok času, myslím si, že čitateľsky si prídete na svoje. Nie je to dielo, ktoré vám bude lomcovať s emóciami, ale navodí vám pohodovú a príjemnú atmosféru anglického vidieka z konca 19. storočia.    

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára