HODNOTENIE: **** KNIHA MESIACA SEPTEMBER
"Dnes sa všetko stáva predmetom hry založenej na súťaživosti a zákone silnejšieho, pričom v tejto hre silnejší požiera slabšieho. V dôsledku danej situácie sú celé zástupy ľudí vylúčené a vytlačené na hranicu spoločnosti: bez práce, bez perspektívy, bez východiska. Ľudská bytosť je pokladaná za predmet konzumu, ktorý možno použiť a zahodiť.
Vytvorili sme kultúru "vyhladzovania", ktorá sa všade šíri. Nejde tu len o fenomén využívania a útlaku, ale aj o čosi nové: vylúčenie má v konečnom dôsledku do činenia so zmyslom toho, čo znamená patriť do spoločnosti, v ktorej žijeme, pretože vylúčenie neznamená zísť do nižšej vrstvy, na perifériu, alebo sa zaradiť medzi bezmocných, vylúčenie znamená zostať vonku. Vylúčení nie sú "využívaní", sú odpadom, "zvyškami." (s.121).
Dovolím si tvrdiť, že po prečítaní tejto knihy, ktorá je plná smútku, beznádeje, zúfalstva, bolesti a nešťastia, bude väčšina z vás vďačná za to, čo má. Tematicky je kniha veľmi rôznorodá. Píše o témach, o ktorých sme počuli z médii, ako napríklad o drogových vojnách v Kolumbii, o živote v brazílskych slumoch, o mizernom živote beduínov uprostred púšte, o palestínsko - izraelskom konflikte, o občianskych nepokojoch v dolnom Sudáne, o rasizme v USA. Ale taktiež sa dozvieme o témach, ktoré až také známe nie sú: vyvražďovanie Rohinghov v Mjanmarsku, ktoré je inšpirované likvidáciou Židov nacistami počas druhej svetovej vojny (dokonca vláda používa aj totožné nacistické symboly), vyvražďovanie Kikujov Angličanmi, ktoré sa bežne odohrávalo v Keni v polovici dvadsiateho storočia, "ženovraždy" v Mexiku a v Egypte, rasizmus na futbalových štadiónoch v Brazílii, život homosexuálov na Kube, tzv. Pandilleros v Guatemale, Salvadore a Hondurase... Za pozornosť stoja určite aj aktuálne témy, ktoré sa týkajú života utečencov v táboroch v rôznych častiach Európy, tzv. temná turistika, ktorá ponúka sériu šialených zájazdov pre milovníkov adrenalínu a opis desivých klimatických zmien, ktorých dôsledky pocítime už v najbližšom období (s.341 - s.351).
"Myšlienky, nepokoj.
Vyrobil otrok v Číne hračku, s ktorou sa hrá môj syn?
Utkali mäkký koberec, po ktorom kráčam, šikovné ruky dievčatka z Pakistanu, a to napriek tomu, že je na etikete názov švédskej firmy?
Je možné, že prsteň pre tvoju snúbenicu odliali zo zlata vykopaného pod okom ozbrojencov v severozápadnej Brazílii? A že ranné kakao a cukor do čaju (cukor skôr na západnej pologuli) sú tiež plodom otrockej práce?
Ktovie, možno otroci v Indii vyrobili aj tričko s heslom kampane: "Vykoreňme otrockú prácu!"
Keď niečo kupujeme lacno v akcii, neuvažujeme, prečo je cena taká nízka. Kto by už len premýšľal nad kolobehom stoviek predmetov každodennej potreby, ktoré putujú do našich obývačiek, kuchýň, skríň, detských izieb? Niet na to času, predstavivosti ani prostriedkov.
Tá nevedomosť, uponáhľanosť a neochota uvažovať sú najväčšími spojencami majiteľov plantáží, baní, tovární v krajinách juhu, ako aj šéfov západných firiem, ktorí z otrockej práce profitujú." (s.111).
Vylúčení rozhodne nie je veselé čítanie, no môžeme si za to do veľkej miery my samy. Skúste sa na chvíľu ponoriť do sveta, v ktorom je veľkým bohatstvom pohár čistej vody, oddych od otrockej práce, oslobodzujúci pocit dožiť sa ďalšieho dňa a nemyslieť chvíľu na najnovšie výdobytky modernej techniky. Aspoň na malý moment si budete vážiť to, čo máte. V konečnom dôsledku to v súčasnosti vyzerá nejako takto:
"Vytrhnúť vlas Európanovi - bolí viac
ako Afričanovi amputovať nohu bez anestézie.
Francúz konzumujúci tri jedlá denne trpí
väčším hladom
ako Sudánec, ktorý má jedného potkana na týždeň.
Prechladnutý Nemec je ťažšie chorý
ako malomocný Ind.
Američanka trpí pre lupiny viac
ako Iračanka, ktorá nemá na mlieko pre deti.
Zrušiť kreditnú kartu Belgičanovi je väčšou perverzitou
ako zobrať Thajčanovi chlieb.
Hodiť vo Švajčiarsku papierik na zem je horšie
ako vypáliť celý les v Brazílii.
Čádor jednej moslimky dráždi viac
ako dráma tisíca nezamestnaných v Španielsku.
Chýbajúci toaletný papier v jednom švédskom dome
je väčšia oplzlosť
ako nedostatok pitnej vody v tucte sudánskych dedín.
Je ťažšie pochopiť nedostatok benzínu v Holandsku
ako nedostatok inzulínu v Hondurase.
Portugalčan bez mobilného telefónu
vyvoláva väčšie zhrozenie
ako Mozambičan bez učebníc.
Vyschnutá záhrada v kibuci zarmucuje viac
ako dom zbúraný v Palestíne.
Malá Angelika, ktorá nemá Barbie, budí väčšie zdesenie
ako zavraždení rodičia malého Uganďana.
To nie je báseň. To je zoznam položiek -
Debet na účte Západu." (s.238).
Aj keď nemusím súhlasiť so všetkými názormi autora, fakty jednoducho nepustia. A tie sú desivé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára