streda 12. septembra 2018

RECENZIA: Anton Hykisch - Dobre utajený mozog (Tatran, 1979)

HODNOTENIE:  **

" - V pravlasti Árijcov žije VODCOV MOZOG. Raz budeš môcť hrdo oznámiť svetu naše tajomstvo: Vyše tridsať rokov po smrti génia sme zachovali pri živote JEHO MOZOG. Tvoj otec, dcérenka, je autorom najúžasnejšieho pokusu v ľudských dejinách. Nie si hrdá? - Privinul k sebe dlhé dievča, ktoré stálo bez vôle a v strachu.  - Kvôli tomu maliarikovi sa netráp. Ak sa pohne nesprávnym smerom, zničíme ho. Zmizne bez stopy." (s.97). 



Ako si v roku 1979 predstavoval spisovateľ Anton Hykisch budúcnosť ľudstva alebo stretnutie s inými civilizáciami? Od vydania tejto knihy uplynie budúci rok presne štyridsať rokov a dá sa povedať, že táto zbierka piatich poviedok vyvoláva dnes skôr úsmev ako snahu brať ju vážne.

1. Deň najvyšších rozkoší - Ria a Al sú mladá zaľúbená dvojica, ktorá sa pokúša pre ľudstvo uchovať lásku.
2. Dobre utajený mozog - Táto poviedka dala názov celej knihe a rozpráva príbeh akademického maliara Mojmíra Kostku a nemeckej biologičky Marilyn, ktorá experimentuje s ľudskými mozgami, čím vystavuje ľudstvo veľkému nebezpečenstvu.
3. Mladík, ktorého bolievala hlava -  Príbeh o zapálenom motorkárovi Ferovi, ktorý pracuje ako automechanik a zároveň si plní svoje sny. Jedného dňa sa však musí podrobiť povinnej zdravotnej prehliadke...
4. Ako dvaja pozemšťania odmietli stať sa bohmi -  Trochu úsmevný príbeh o stretnutí pracujúcich s mimozemšťanmi. Autor si touto poviedkou pravdepodobne musel splniť povinnú jazdu voči vedeniu strany.
5. Brázda plná nejestvujúcich - vesmírna posádka natrafí na svojej ceste na modrú planétu, po ktorej sa preháňajú ľudia podobní Tarzanovi. Premýšľajú, prečo to tak je.

Nemožno povedať, že táto zbierka je nejako nasiaknutá dobou v ktorej vznikla, ani nejde vyslovene o službu súdruhom, ale myslím si, že rozhodne nepatrí k tomu najlepšiemu, čo Anton Hykisch napísal. Po celý čas, čo som knihu čítal, som mal zmiešané pocity a tie ma neopúšťajú ani počas písania tejto recenzie. Berme to ako takú kuriozitu, ktorú nebudeme brať príliš vážne a nebudeme pri jej hodnotenie až takí krutí.     

Kto vie, či v danom čase malo dotyčné dievča z tejto knihy radosť :)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára