PRÁZDNINOVÝ DENNÍK

DEŇ 1

Chcem hneď na začiatku zdôrazniť, vážená pani doktorka, že do tohto by som v živote nešiel z vlastného rozhodnutia. No popravde, bridí sa mi predstava, že by som mal dochádzať denne do vašej ordinácie a vykladať vám o svojom živote. Teda nieže by som mal niečo osobne proti vám, to určite nie, ale pochopte aj vy mňa. Mám sedemnásť, včera mi začali letné prázdniny a rozhodne si viem predstaviť príjemnejšie strávený čas ako sedieť u vás v ordinácii a zabávať sa s nejakými obrázkami, na základe ktorých mi potom stanovíte diagnózu do akej miery som vyšinutý. Tak to sorry. Takže plním si povinnosť, na ktorej sme sa dohodli na včerajšom sedení. Vždy na druhý deň vám pošlem elektronický denníkový záznam z predchádzajúceho dňa. Po celé prázdniny. Hrozná predstava. Ale ak si myslíte, že to bude k niečomu dobré, vy ste cvokárka. Mne je to fuk. Takže najskôr k môjmu údajnému pokusu o samovraždu. Je to celé totálne prekrútené. To, že som pohltal nejaké tabletky a zapil ich čistým liehom ešte neznamená, že som chcel seknúť zo životom. Ja viem, znie to na prvý pohľad divne, ale v tomto mi môžete veriť. Proste som chcel len zažiť ten pocit, aké je to byť na pol ceste medzi životom a smrťou. Ľudia skúšajú rôzne veci. Skáču na lane z útesov, šplhajú sa na výškové budovy, surfujú medzi vlnami. No a ja som chcel nahliadnuť do tunela. To je celé. Bodka. Finito. Snažili ste sa mi vysvetliť, že písanie denníka by mohla byť pre mňa výborná terapia ako viacej pochopiť samého seba. Svoje vnútro. Čo ja viem? Veľmi sa v tom nevyznám. Mám sedemnásť. Teraz som len kopa chodiacich hormónov. Päť krát do dňa si honím pri perverzných videách, chvíľu mám chuť vtrhnúť do ulíc a vyvolať v nich  revolúciu, aby som sa vzápätí rozplakal pri nejakej gýčovej romantickej skladbe, ktorá zaznie v závere presladeného romantického filmu. A to ani nie som gej či ženská v prechode. Aspoň dúfam. Fakt neviem, na čo je to všetko dobré. Myslím celé tieto zápisky. Nie som nijaký Holden Caulfield ani Nick Twisp. Môj život je totálna nuda. Takže ani neviem, čo by som vám o sebe napísal. Teraz, keď nechodím do školy, lebo mám, ako viete, prázdniny, čítam hlavne knihy, občas si kuknem porno, napchávam sa sladkosťami a lejem do seba hektolitre ľadovej kávy, ktoré striedam s energeťákmi. Teda s energetickými nápojmi, aby ste mi rozumeli. Ja viem, blbá kombinácia, ale tak čo už. Odporúčali ste mi, aby som aspoň na istý čas upustil od tematicky a filozoficky zložitých kníh, tak som si bol včera požičať tituly pod názvom Načo vlastne žijeme a Každý deň sme bližšie k smrti. Nie, nebojte sa, robím si srandu. 

Moja mama pracuje ako asistentka v jednej súkromnej firme, takže jej sa letné prázdniny netýkajú, voľno si berie až niekedy na prelome júla a augusta. Chcú ísť s tatkom kamsi na nejaké grécke ostrovy. Asi na Krétu. Zrejme trošku oživiť stereotypný sexuálny život. Neviem, sú to moji rodičia. Pre istotu ich sexuálny život neriešim. Osobne by som šiel radšej na Lesbos. Občas si predstavujem ako sledujem opálené lížuce sa nahé nymfy, ktoré kade – tade strkajú svoje šikovné jazyky, zatiaľ čo ja sedím na skalách, penis v dlani, chápete... Už teraz mám z toho slušnú erekciu. Viem, že to má ďaleko od reality, ale tak prečo si z času načas nedopriať trochu radosti? Aby som nezabudol, otec pracuje na daňovom úrade. Asi to nebude práve najzábavnejšia práca, ale ako sa hovorí, z niečoho sa žiť musí. Osobne si neviem predstaviť, že by som po celý život robil robotu, ktorá ma ani trochu nenapĺňa. To by som si radšej prestrelil mozog. Sorry doktorka, nemyslel som to tak ako to vyznelo. To len tak medzi rečou. 

No a mám ešte mladšiu ségru. Má pätnásť, volá sa Kristína a po prázdninách pôjde na gympel. Asi si dokážete predstaviť, aký som nadšený, že budeme chodiť do rovnakej školy. Kika, ako ju volajú všetci jej kamoši (ja sa medzi nich nepočítam) je taký malý rodinný anjelik. Premiant triedy, ako sa hovorí. Jednotky od hora až dole. Moji spolužiaci majú narážky, že je sexi a tak. Ja to neriešim, je to moja segra, ale asi to tak bude. Podľa viacerých reakcií. Viete ako to medzi chalanmi chodí. Všetko si v našom veku hovoríme na rovinu. Niekedy je to fakt hnus. Myslím tie reči, čo vedieme o babách. Myslím, že keby boli predstavy trestné, boli by sme všetci pozatváraní v blázincoch a čučali v zvieracích kazajkách. Však viete. Nie že by som Kiku nemal rád, ale pri jej úspechoch mám pocit, akoby som neexistoval. Nemyslite si, že na ňu žiarlim alebo čosi také, len prosím žiadne freudovské teórie na mňa neskúšajte, proste z princípu ma to štve. Takže to by sme mali stručný výpočet mojej rodiny. Ak vás zaujímajú moje záľuby, lebo fakt netuším o čom inom by som vám v tejto chvíli písal, tak je to najmä čítanie románov, ktoré sú, istým spôsobom alternatívou k môjmu nudnému životu bez priateľov, bez dobrodružstiev, bez žien. Teraz narážam na tie reálne, samozrejme. Občas sa snažím niečo napísať, ale sú to len také hlúpe sračky, ktorého nikoho nezaujímajú. Takže neviem, prečo by mali zaujímať práve vás. Občas si pozriem nejaký futbalový zápas, mám stiahnutých pár filmov, ktoré striedam podľa momentálnej nálady, ale o tom sa mi teraz písať nechce. Možno nabudúce. Mám svoj vlastný blog, na ktorý chodím len ja a ešte mojich sedem rozdvojených osobností. Robím si srandu, doktorka. Mimochodom, pozdravuje vás Hana. To je jedna z nich.  Môj hudobný vkus je veľmi rôznorodý, no skladby mám väčšinou pustené len na podfarbenie atmosféry, takže ich, popravde, ani veľmi nevnímam. Denne cvičím, aby som sa udržal v kondícii, no na Mr. Olympia to zatiaľ nie je. Možno budúci rok. Uvidíme. V triede som jasný outsider. Ale to ste už asi z našich sedení pochopili. Čo už. Niekto je vodca, niekto súčasťou stáda a niekto sa za tým stádom jednoducho iba ťahá. Alebo skôr od neho. Momentálne udržujeme také to nepísané prímerie. Oni dajú pokoj mne a ja zase im. Ponuka, ktorá je výhodná pre obe strany. Nemám pravdu?  Včera ste ma poprosili, aby som písal najmä o svojich vnútorných pocitoch, o tom, ako sa cítim, čo prežívam. Neviem či si dokážete predstaviť ako sa asi cíti sedemnásťročný panic, ktorý žije vo svete fantázie častejšie ako v realite, verí, že slušnosť a spravodlivosť sa napriek všetkému vyplácajú a hlavne, že niekde predsa len existujú. Včera som dokopy nič nerobil. Užíval som si prvý deň letných prázdnin, hľadel som do steny a premýšľal som nad tým, čo vám napíšem. A toto je výsledok. Takže zase zajtra.

S pozdravom Dominik     

PS: Musím sa priznať, že pri našom včerajšom sedení som neodolal a tajne som odfotil vaše sexi nohy. Moja pravačka dostala v noci poriadne zabrať :)