RECENZIA: Vladimir Nabokov - Pozvanie na popravu (Tatran, 1990)

HODNOTENIE:  ***                                 EDÍCIA ZABUDNUTÉ ROMÁNY

"...- smrť, - pokračoval vo vete na novom hárku, ale hneď prečiarkol toto slovo, to treba inakšie, presnejšie: poprava hádam, bolesť, rozlúčka - tak nejako, zamyslel sa, krútiac trpaslíčou ceruzkou, lenže na okraj stola sa prilepil hnedý prášok, tam sa motýľ nedávno trepotal, keď si Cincinatus naňho spomenul, vstal od stola, nechávajúc tam biely hárok s jediným, aj to prečiarknutým slovom, a sklonil sa (predstierajúc, že si napráva pätu topánky) nad posteľ, kde celkom dolu, na železnej nôžke, sedel motýľ, spal s vidiacimi rozprestretými krídlami v slávnostnom nezraniteľnom zmeravení, no škoda bolo chlpatého chrbta, kde sa poprašok na jednom mieste zotrel, takže vznikla malá lesklá plešina ako oriešok - no ozrutné tmavé krídla s popolavým lemom a večne otvorenými očami boli nedotknuté - horné, mierne spustené, sa dotýkali dolných, a v tomto sklone by bola bývala tá spiaca nemohúcnosť, nebyť jednoliatej rovnej čiary predných hrán a dokonalej symetrie všetkých rozbiehavých čŕt - takej úchvatne, že sa Cincinnatus nezdržal a končekom prsta pohladkal sivé rebro pravého krídla celkom pri koreni, potom rebro ľavého (nežná tvrdosť! nepoddajná nežnosť!), ale motýľ sa nezobudil, Cincinnatus sa vystrel, vzdychol si a spravil pár krokov, chcel si zase sadnúť za stôl, keď v tom zaškrípal kľúč v zámke a s piskotom, rachotom a škrípením - podľa všetkých pravidiel žalárového kontrapunktu - sa otvorili dvere." (s.134).  

Hlavnou postavou tohto mierne surrealistického románu, ktorého dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti, je chlap s čudným latinským menom Cincinnatus, ktorý sa ako posledný človek na Zemi nedokázal prispôsobiť pravidlám. Žije vo vlastnom svete plnom fantázie, ostatní ho odstrkujú a tento konflikt vyvrcholí Cicncinnatovým uväznením. Jeho manželka Marfinka sa už obzerá po inom mužovi. Advokát Roman Vissariovič vie, že prípad jeho klienta je beznádejný a tak aj obhajoba je skôr len formálnou záležitosťou. Riaditeľ väznice, v ktorej je Cincinnatus umiestnený, je priam posadnutý väzňom MSieurom Pierreom a jeho kúzelníckymi trikmi. Pierre zdieľa s Cincinnatom spoločnú celu, tvári sa ako jeho najlepší kamarát, nikto netuší, o čo mu v skutočnosti ide. Cincinnata navštevuje dievčatko Emuška, ktorá má schopnosť vidieť budúcnosť. Dcéra Paulina na otca pomaličky zabúda.
Súd vynesie rozsudok. Trest smrti obesením. Rovnako ako Cincinnatus, ani my netušíme, za čo. Popravu však neustále odkladajú, presúvajú a odsúdený je z toho zúfalý. Vie, že je to len hra, ktorej sa stal krutou obeťou a nedokáže to nijakým spôsobom zastaviť.

Nabokov napísal román, ktorý sa pohybuje na rozhraní Kafkovho Procesu a Orwellovho 1984. Absurdné postavy, absurdný rozsudok, absurdný príbeh. Čitateľ má pocit, že je súčasťou bizarného sveta, ktorý ho zvláštnym spôsobom pohltil. Osobne nie som veľkým priaznivcom surrealistických zobrazení a sveta fantázie, no Nabokov dokázal svoj príbeh  vykresliť príťažlivým spôsobom. Napriek tomu nepociťujem potrebu siahať niekedy v budúcnosti po tomto diele, predsa len Kafka a Orwell sú mi o niečo bližší.