HODNOTENIE: **** NAŠA (OSMIČKOVÁ) HISTÓRIA
- Niekto to musí robiť. -
- Nemyslím si, že by som bol toho schopný. Zjazvovať niekoho, robiť niekomu rany - to spôsobuje bolesť, veď vieš. -
Pepan si vyhrnie rukáv a ukáže mu svoje číslo. - Naozaj to bolí. Ak to nevezmeš ty, vezme to niekto, kto je menej súcitný, a pre tých ľudí to bude ešte horšie." (s.37).
"Tetovanie trvalo len niekoľko sekúnd, ale Laleho tak šokovalo, že sa mu na chvíľu zastavil čas. Chytí sa za predlaktie, pozrie sa na to číslo. Ako môže niekto urobiť niečo také inému človeku? Ovládne ho úvaha, že tento okamih a toto kostrbaté číslo - 32407 - ho možno definovali na celý zvyšok života, či už krátkeho, alebo dlhého." (s.16).
Príbeh sa začína v apríli roku 1942, kedy odchádza vlak, v ktorom sedí, medzi inými, aj Ľudovít Eisenberg (prezývaný Lale), mladý muž z Krompách, aby najbližšie tri roky strávil v najväčšom koncentračnom tábore Auschwitz. Podobne ako Rudolf Vrba, aj Lale, pochádzajúci zo zámožnej židovskej rodiny, si povedal, že nech sa deje čokoľvek, on to peklo prežije. Spočiatku ho priradia k ruským zajatcom, kde pracuje ako pokrývač striech. Krátku dobu robí poskoka jednému z kápov, až sa ho napokon, po prekonaní týfusu, keď už takmer skončil v plynovej komore, ujal Francúz Pepan. Ten ho postupne zaučí do nového remesla. Tetovať väzňom čísla pod kožu. Je to mechanická činnosť, ktorá si však pri množstve transportoch, ktoré denne prichádzajú do tábora, vyžaduje istú zručnosť. Lale si vytvorí s jedným z najobávanejších dozorcov v Auschwitzi, Stefanom Baretzkim, rodením Rumunom, niečo ako dôverný vzťah (Beretzki dostal za svoje činy po vojne doživotie). Dni plynú jeden ako druhý. Až dokým Lale nezbadá krásne slovenské dievča Gitu Furmannovú z Vranova nad Topľou. Keď jej Lale tetuje číslo, nenápadne si vzájomne dlhé sekundy hľadia do očí. Obaja cítia, že sú si súdení. Gita pracuje v oddelení, ktoré sa nazýva kanada. Na tomto mieste sa triedia všetky veci, ktoré si Židia so sebou do tábora privážajú a sú im pri vystupovaní z vlaku okamžite zhabané. Gitu držia nad vodou jej dve kamarátky z bloku Ivana a Dana. Lale plynulo ovláda niekoľko cudzích jazykov, podarí sa mu nadviazať kontakty s ľuďmi zvonka (Wiktorom a jeho synom Jurekom), vďaka čomu má prístup k ťažko dostupným potravinám a liekom. Pokiaľ sa len trochu dá, o jedlo sa delí s ostatnými väzňami a pomáha im aj iným spôsobom. Za pomocníka si vyberie mladého chlapca Leona, len aby mu aspoň trochu zlepšil náročné podmienky v tábore. Kým Auschwitz oslobodí sovietska armáda, Lale toho ešte zažije veľmi veľa. Zúčastní sa priateľského (?) futbalového zápasu medzi dozorcami a väzňami, prežije mučenie spojené s vypočúvaním v bloku 11, z ktorého sa nikto dovtedy nevrátil, spriatelí sa s rómskymi rodinami, s ktorými dlhší čas obýva spoločné priestory tábora. Predovšetkým Naďa sa stane jeho dôvernou priateľkou. Napriek neľudským podmienkam láska Laleho a Gity prekvitá. Vzájomne sú si oporou a motivuje ich to kráčať stále ďalej...
Je po vojne Lale sa pridá k oslobodzujúcim Rusom a jednou z jeho hlavných úloh je zháňať pre nich povoľné dievčatá. Gita absolvuj, spoločne s tisíckami väzňov dlhý pochod a Lale o nej nemá žiadne správy. V Krompachoch stretáva svoju sestru, ostatní členovia jeho rodiny zahynuli vo vojne. Rozhodne sa vydať do Bratislavy, aby získal prostredníctvom Červeného kríža aspoň nejaké informácie o svojej milovanej Gite. Dobrodružný život sa pre Laleho zďaleka nekončí. Ale to už je iný príbeh.
"Tetovač z Auschwitzu je príbeh dvoch obyčajných ľudí, ktorí žili v neobyčajnom čase, pozbavení nielen slobody, ale aj dôstojnosti, mien a totožnosti, a Laleho výpoveď hovorí o tom, čo všetko museli robiť, aby prežili. Lale sa celý život držal motta: - Ak si sa ráno zobudil, je to dobrý deň. - " (s.256)
Tetovač z Auschwitzu je ďalší z príbehov, ktorý sa odohráva v najväčšom vyhladzovacom tábore v dejinách. V popredí je láska a túžba po slobode. K tomu je potrebné zachovať si pozitívne myslenie, mať veľký kus šťastia a vlastnou iniciatívou sa pokúsiť dosiahnuť nemožné. Kniha je napísaná pútavým spôsobom, neprináša však nič nové, pokiaľ ide o tematiku koncentračných táborov. Prečítate ju na jeden nádych (nielen preto, že je pomerne útla). Nie je to na plný počet bodov, ale rozhodne stojí za to, aby ste si na ňu vyhradili kúsok zo svojho voľného času.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára