HODNOTENIE: * NAŠA (HISTÓRIA) OSMIČKOVÁ
" - Kdo je z vás předseda KSČ? - zhoukl hrozi
Tomáš Kuchtík se otočil a pevně řekl: Já! -
Bandita Malý po něm okamžitě vystřelil z pistole. Kuchtík poklesl v kolenách, vzpažené ruce mu klesly k tělu a zhroutil se na dlaždice chodby." (s.93).
Keby si táto udalosť nevyžiadala tri ľudské životy, bolo by to v podstate komické čítanie. Štváči vycvičení kapitalistickým Západom zaútočili na poctivých súdruhov, ktorí príkladne budovali svetlejšie zajtrajšky.
Ale poďme pekne poporiadku. Počas turbulentných päťdesiatych rokov 20. storočia došlo vo vtedajšom Československu k viacerých nepokojom. Stále sa našli ľudia, ktorí sa nezmierili s tým, že moci sa ujali komunisti, ktorí s podporou Sovietskeho zväzu vytvárali v krajine napätie. Aby vrchnosť odviedla pozornosť občanov od oveľa závažnejších činov, ktoré v tom období politici páchali, oči celého národa sa sústredili v roku 1951 na malú obec Babice, v ktorej bol údajne spáchaný teroristický čin, obeťou ktorého sa stali traja súdruhovia. Učiteľ Tomáš Kuchtík, Josef Roupec a Bohumír Netolička. Všetci traja významní miestni straníci. Už predtým neďaleko obce vyčíňala pochybná skupina na čele so živnostníkom Gustavom Smetanom, s tichou podporou cirkevných predstaviteľov. Situácia sa ešte viacej vyhrotila, keď do Babic vstúpil údajný západný agent Ladislav Malý, ktorý vytvoril údernú skupinu, členmi ktorej boli, okrem iných, aj Drahoslav Němec, František Kopuletý, Antonín Mityska, Antonín Plichta a Antonín Škrdla. S tichou podporou kňaza Jana Bulu, ktorý im údajne poskytol úkryt, nazhromaždili zbrane a muníciu. Potom vtrhli do základnej školy, v ktorej spustili paľbu. Troch vyššie spomínaných mužov zabili a súdruha Františka Bláhu našťastie len ľahko zranili. Spustila sa séria súdnych procesov, ktoré sledovalo celé Československo. Bolo vynesených viacero rozsudkov trestu smrti, ktoré po čase vrchnosť zmiernila na dlhoročné väzenie. V šesťdesiatych rokoch, v čase uvoľnenia režimu, sa prípad opäť otvoril, no v podstate to nestihlo priniesť nič nové, keďže nastúpila normalizácia.
Autor knihy Ota Holub napísal dielo, ktoré je mixom dokumentu, svedeckých výpovedí, jeho vlastných názorov na prípad a citácii z dobových zápisov, pri príležitosti dvadsiateho výročia, ktoré od tragickej udalosti uplynuli.
Úprimne povedané, túto knihu som si prečítal len ako takú "kuriozitku" z minulosti, ktorá sa mi nejakou náhodou dostala do rúk. Ťažko na nej hodnotiť niečo z literárneho hľadiska, keďže je to propagandistická gebuzina plná konšpiračných teórii. Ak sa dokážete cez to preniesť, na niektorých miestach sa celkom dobre pobavíte. Samozrejme nechcem nijako zľahčovať túto tragédiu a je smutné, že si vyžiadala zbytočné obete na životoch, skôr ide o to, ako je to celé podané z literárneho hľadiska. A to sa skutočne nedá brať vážne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára