"Nesmel som strácať čas, Magda sa mohla každú chvíľu vrátiť. Nechtami som vytiahol zátku vtlačenú dosť hlboko do hrdla fľaše, fľašu som si priložil k perám a pil, pil som ako starý pijan! (s.20).
"Stál som medzi kríkmi, vdychoval som vôňu orgovánu. Jarná noc bola čistá - prečistá. Priložil som fľašu k ústam a pil dlho - ." (s.35)
" - Peklo! - pomyslím si. - Dostal som sa do pekla. Ako tu mám žiť? A spať? To už nie sú ľudia, to sú zvery! A to tu mám žiť šesť týždňov, môžbyť aj dlhšie? Môžbyť dlho? V tomto pekle? Ten Lexer, či ako sa volá, je hotový diabol! - " (s.177).
Tentoraz som siahol po trošku staršej literatúre.
Autor nás vráti do roku 1944, do Nemecka, tesne pred jeho porážkou. Hlavný hrdina, majiteľ obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, Ervín Sommer, žije so svojou ženou Magdou v bezdetnom, no šťastnom manželstve. V domácnosti s nimi býva aj mladá domáca menom Betka. Jedného dňa sa Ervín s Magdou pohádajú a na uzmierenie si otvoria fľašu červeného. A od toho dňa sa stáva z Ervína obyčajný pijan. Najskôr si tajne ulieva z domácich zásob, v práci si zriadi na fľašky osobitnú zásuvku, v ktorej ich uskladňuje. Ako jeho závislosť narastá, chodí čoraz častejšie za mladou krčmárkou Elinor, u ktorej prepíja rodinné úspory. Počas jednej z opileckých hádok sa svojej žene vyhráža, že ju zabije. Odchádza z domu a usadí sa v jednom starom špinavom penzióne, ktorého majiteľom je vydriduch Lobedanz. Ten ho okradne o strieborný príbor a vezme mu viac ako štyri tisíc mariek. Ervín sa dostane do vyšetrovacej väzby za pokus o vraždu svojej ženy. Celu zdieľa spoločne so starým tučným kriminálnikom Duftermannom. Tam sa zoznámi aj s chlapíkom menom Mordhorst, ktorý ho naučí nejaké tie triky, ktoré potrebuje každý väzeň k tomu, aby prežil. Na základe rozsudku je Ervín premiestnený do liečebného ústavu, pred ktorým ho varujú viacerí väzni. Dostáva sa do nového prostredia, medzi nových ľudí. Izbu zdieľa spoločne s bývalým majiteľom tlačiarne Kurmannom, s dobrodruhom Kempom, ktorý precestoval polovicu zemegule, so starým zlodejom Zeisom a špekulatívnym obuvníkom Buckom. Do tejto vyberanej spoločnosti patrí aj mladý fešný bitkár Hans Hegen spoločne s Liesmannom, ktorý bol schopný človeka prizabiť iba preto, že mal práve zlú náladu.
Ervín si postupne uvedomuje, kam ho za krátky čas doviedol alkohol. Napriek tomu sa dokáže relatívne dobre prispôsobiť tamojším podmienkam a stane sa z neho zručný výrobca kefiek. Dlhý čas nemá o Magde nijaké správy. Jedného dňa ho však predsa len príde navštíviť. Aby mu oznámila, že podala žiadosť o rozvod a o pár dní sa plánuje vydať za ich najväčšieho obchodného konkurenta Heinricha Heinzeho. Ervín v tej chvíli stráca akúkoľvek motiváciu opustiť ústav. Teraz už má len jediný cieľ...
Napriek tomu, že od napísania tohto čiastočne autobiografického románu ubehlo už viac ako sedemdesiat rokov, stále má silnú výpovednú hodnotu. Počas čítania budete v istých momentoch Ervína Sommera doslova nenávidieť, inokedy zase ľutovať. Ervín je obyčajný človek, v podstate slaboch, ktorý nedokáže v tých najdôležitejších chvíľach zabojovať. Pijan je spojením viacerých skvostných diel: má niečo s filmov Ikarov pád a Ťažní vtáci (excelentný filmový koncert nezabudnuteľného Vladimíra Menšíka v úlohe alkoholika Káru), atmosférou v liečebnom ústave pripomína ďalšie skvostné dielo Prelet nad kukučím hniezdom (s Keseyho knižnou predlohou Bol som dlho preč) a tiež tam trošku cítiť ďalšiu filmovú bombu, Vykúpenie z väznice Shawshank, s knižnou predlohou Stephena Kinga. Závislosť Ervína Sommera sa podobá závislosti Dostojevského Hráča. Ervín mal v podstate bezproblémový život a šmahom ruky prišiel o všetko. Silnú úlohu zohráva v diele psychologický aspekt.
Fallanda napísal román za 16 dní, pričom nič neopravoval, nič neškrtal a nerobil žiadne kontrolné čítanie toho, čo už napísal. A na knihe to vôbec nepoznať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára