HODNOTENIE: *** EDÍCIA ZABUDNUTÉ ROMÁNY
"Ale pán na jedenástke ešte stále spal, spal už šestnásť hodín, vyvesil na dvere tabuľku: Prosím nerušiť. Nešťastie na jedenástke alebo v biliardovej herni, obrad uprostred idiotského virvaru odchádzajúcich. Vziať kľúč z vešiaka, dotyk ruky, pohľad do bledej tváre, na červenú jazvu na nose Hugovo - Ako vždy?, - jeho prikývnutie: biliard od pol desiatej do jedenástej." (s.19).
Starý pán, doktor Heinrich Fahmel, oslavuje onedlho osemdesiate narodeniny. Celý život pracoval ako architekt. Často si spomína na prvú svetovú vojnu, kedy bojoval v nemeckej armáde, v uniforme ktorej zažil mnoho utrpenia a bolesti. Keď nie je práve doma, najčastejšie vysedáva v kaviarni Kroner. Jeho syn, Robert Fahmel, muž v strednom veku bojoval v druhej svetovej vojne, kde mal na starosti likvidáciu budov a mostov. Vzniká tu paradoxná situácia, medzi otcom, ktorý je architekt a významný navrhovateľ budov a predstavuje to staré prekvitajúce Nemecko a synom, likvidátorom stavieb, ktorý všetko to pozitívne, čo krajinu prezentovalo, likviduje. A potom je tu ešte Robertov syn a súčasne Heinrichov vnuk Joseph, ktorý pokračuje v kariére starého otca a snaží sa Nemecko šesťdesiatych rokov postaviť na nohy. Príbeh mapuje situáciu od prvej svetovej vojny až po rok 1958. Trojgeneračný román sleduje udalosti, ktoré významných spôsobom ovplyvnili nemeckú spoločnosť. Robert Fahmel chodí každý deň o pol desiatej hrávať biliard do hotela Princ Heinrich s jednoduchým mužom Hugom a popri hre vedú filozofické a politické diskusie o živote v súčasnom Nemecku. Robert si často spomína na svojho mŕtveho brata Leonoreho, ktorý zahynul v druhej svetovej vojne. Zaujímavou postavičkou románu je poslíček hotela, starý muž menom Nettlinger, ktorý aj keď mu hrozí výpoveď, za žiadnych okolností nedokáže porušiť zaužívané džentlmenské pravidlá.
Román je pomerne zložito situovaný, prelína sa v ňom viacero dejových línií, minulosť sa strieda s prítomnosťou, autor často využíva vnútorný monológ a sústredí sa na psychologické prežívanie jednotlivých postáv.
Nemyslím si, že Bollovo dielo výraznejšie poznačil čas, skôr je problém v pomerne zložitej štruktúre románu. Občas je pre čitateľa dosť náročné uchopiť dej a keď sa mu to už náhodou aj podarí, príbeh zase preruší nejaká iná vsuvka. Pozitívom je vykreslenie nemeckej strednej generácie po skončení vojny, ktorá sa cíti stratená a neužitočná. Autor vidí šancu v spojitosti s mladou, nastupujúcou generáciou, ktorá už nie je natoľko poznačená minulosťou a neťaží ju pocit viny. Biliard o pol desiatej nie je nejak zvlášť výnimočné dielo, ale stojí za to prečítať si ho a zamyslieť sa nad minulosťou. Možno si uvedomíme, že to, čo v súčasnosti máme, nie je zase úplne to najhoršie na svete a už vôbec to nie je samozrejmosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára