"K námetu tejto knihy pristupujem s dvoma tézami a obidve sú prosté. Prvé znie, že dobré písanie si vyžaduje zvládnuť základy (slovnú zásobu, gramatiku a prvky štýlu) a potom vyplniť tretí priečinok v debničke tými správnymi nástrojmi. Druhá téza znie, že hoci je nemožné spraviť zo zlého spisovateľa schopného spisovateľa a je nemožné spraviť z dobrého spisovateľa vynikajúceho, je možné, s množstvom tvrdej práce, odhodlania a včasnej pomoci, urobiť dobrého spisovateľa z niekoho, kto je iba schopný spisovateľ." (s.135).
O teórii písania sa neustále vyjadrujú odborníci, populárni autori, ale aj úplní amatéri. Pokušeniu povedať niečo na tému písanie neodolal ani jeden z najslávnejších a najpredávanejších spisovateľov na svete, Stephen King.
Hneď na začiatku musím upozorniť nadšencov, ktorí premýšľajú nad tým, že či si majú kúpiť túto knihu z dôvodu teórie písania, že zo zhruba 280 strán je samotnej teórii písania venovaných približne len 160 strán. Prvá časť knihy (108 strán) je venovaných autorovmu životu a spomienkam. Na záverečných, necelých 20 stranách, je opísaná autorova zrážka s dodávkou z roku 1999, ktorá ho takmer pripravila o život. Nie že by to bolo nezáživné čítanie, ale predsa len, pre ľudí, ktorí si Kingovo dielo kupujú v prvom rade ako teóriu písania, je to tak tak trochu menší podvod.
V každom prípade život Stephena Kinga bol celkom zaujímavý a určite mal vplyv na jeho neskoršie rozhodnutie stať sa profesionálnym spisovateľom. King si spomína na detstvo, ktoré prežil so svojim starším bratom. Občas bolo veselé a inokedy zase dramatické: "Z bytu na druhom poschodí nás vyhodili, keď sused zbadal môjho šesťročného brata, ako lozí po streche, a zavolal políciu. Neviem, kde bola vtedy mama. Ani kde bola babysisterka, ktorú sme v ten týždeň zamestnávali. Viem len toľko, že ja som bol v kúpeľni, bosý som stál na elektrickom ohrievači a čakal som, či brat padne zo strechy, alebo sa živý a zdravý vráti do kúpeľne. Vrátil sa. Dnes má päťdesiat päť rokov a žije v New Hampshire." (s.17). King trpel v detstve viacerými zdravotnými problémami (z tohoto dôvodu musel opakovať prvý ročník na základnej škole), najviac ho trápili problémy so zapáleným stredným uchom.
Veľký vplyv na Kingovo rozhodnutie stať sa spisovateľom, mala jeho mama: "Raz som jeden zo svojich detských plagiátov ukázal mame a bola očarená. Pamätám si jej užasnutý úsmev, akoby neverila, že jej dieťa môže byť také bystré - hotový malý génius! Nikdy predtým som nezažil, že by sa tak zatvárila - aspoň nie pri mne -, a totálne ma to dostalo.
Opýtala sa ma, či som si ten príbeh sám vymyslel a bol som nútený priznať, že väčšinu som odpísal z komiksu. Sklamalo ju to a veľká časť mojej radosti bol fuč. Napokon mi zošit vrátila. - Napíšeš vlastný, Stevie, - povedala. - Tie komiksy o Caseym sú aj tak hlúpe, hlavný hrdina stále niekomu vyráža zuby. Stavím sa, že vymyslíš niečo lepšie. Napíš vlastný príbeh. - " (s.24).
A práve komiksmi odštartoval Stephen King svoju spisovateľskú kariéru. Zo začiatku napodobňoval pri písaní štýl svojich obľúbených autorov, až neskôr sa snažil vytvoriť si nejaký vlastný. Počas štúdia na strednej škole posielal svoju tvorbu do rôznych časopisov, no práce mu vracali naspäť. Istý čas prispieval so školského časopisu, predával poviedky spolužiakom a brigádoval v práčovni. Čoskoro po skončení školy sa oženil a onedlho sa im s manželkou narodili dve deti. Stevie popri učení angličtiny aj naďalej usilovne tvoril, no úspech si akosi dával načas. Nejakú dobu budúci slávny spisovateľ dokonca premýšľal nad tým, že sa svojho sna definitívne vzdá. Našťastie ho v zložitom období podržala jeho manželka. Všetko zmenil až román Carrie (neskôr aj úspešne sfilmovaný) o dievčati, ktoré bolo v škole neobľúbené a preto sa stalo vďačným terčom šikany zo strany ostatných spolužiakov. Carrie však objaví schopnosť telekinézy a v tej chvíli sa končí všetka sranda.Teda minimálne pre jej okolie.
Týmto prelomovým dielom odštartoval Stephen King svoju neuveriteľne úspešnú spisovateľskú kariéru, ktorú poznamenali v istom období aj drogy a alkohol. Z toho sa však autor nakoniec dokázal úspešne vystrábiť. Aj s veľkou pomocou svojej rodiny.
V druhej časti knihy O písaní sa konečne dostávame k samotnej teórii písania. A tak sa dozvieme, okrem iného, akú úlohu zohrávajú v beletrii príslovky, aká je úloha podmetu a prísudku vo vete, kedy používať činný a kedy trpný rod, či vulgarizmy patria do kníh, čo - to sa dozvieme o subštandartných slovách, zistíme, ako by mal vyzerať kvalitný opis v románe, odhalíme nakoľko je, podľa Kingovho názoru, zápletka v diele dôležitá, ako by mal vyzerať správny dialóg, aby nepôsobil strojene, akú úlohu zohráva motív, pár slov si prečítame o dôležitosti vytvárania si tretích priečinkoch v debničkách, atď. Musím upozorniť na stranu 119, v ktorej King poukazuje na frázy, z ktorých mu naskakuje husia koža. Na tomto mieste mi neostáva iné, len v plnej miere s autorovým názorom súhlasiť.
King zdôrazňuje, že popri písaní, ktoré on osobne považuje za remeslo a ako každé remeslo, aj v písaní je potrebné sa neustále zlepšovať a pravidelne trénovať, je nemenej dôležité aj veľa, veľa čítať.
V žiadnom prípade to neberte tak, že keď si teraz naštudujete Kingovu príručku O písaní, stanú sa z vás zo dňa na deň slávni spisovatelia. Kiež by to bolo také jednoduché. King iba odľahčeným spôsobom poskytne niekoľko užitočných rád, podelí sa o svoje skúsenosti, povzbudí vás vo vašej snahe, občas vás vráti naspäť do reality a všetko ostatné je už len na vás.
PS: V závere knihy si môžete pre porovnanie pozrieť ako vyzerá text po prvej verzii napísania a ako sa zmení po ďalších autorských zásahoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára