HODNOTENIE: **** NAJOČAKÁVANEJŠIA KNIHA MESIACA JÚN
" - Ten list potrebujeme, - pripomenul Hanzel.
Krauz prikývol, znova sa vnoril do filmu. V strednej zásuvke v stolíku pod oknom našiel na vrchu bežných domácich písomností položený list. Obyčajná obálka s opečiatkovanou známkou, pod ňou adresa, na zadnej strane odosielateľ- na prvý pohľad vedel, že je to on. Keď prehľadával zásuvku, musel sa predkloniť a oprieť o hranu stolíka, aby nestúpil do červeného mora." (s.91).
Vraciame sa do roku 1990, do obdobia, kedy sa staré socialistické štruktúry rúcajú a nastupuje demokracia. Prezident pod vplyvom pozitívnych emócii spustí hromadnú amnestiu, ktorá sa dotýka tisícov väzňov v celej republike. Medzi inými aj Dušana Kobzu a Gregora Martinku. Dušan si odpykáva dlhoročný trest, keď v návale žiarlivosti zabil milenca svojej ženy. Gregor si zase odkrúca jedenásty rok v base za lúpežné prepadnutie, ktoré sa skončilo smrťou vtedajšieho predsedu národného výboru a poslanca Milana Dufeka. Gregorovi dvaja parťáci, Karol s bratom Zdenom, si užívali na slobode bohatý lup, zatiaľ čo on si odpykával trest aj za nich. Dufekova atraktívna žena Hilda si veľmi nepohoršila, po smrti manžela si vzala vysoko postaveného človeka v policajnom zbore, súdruha Fuseka. Celá tá noc bola súhra veľmi nepriaznivých okolností, ktoré ovplyvnili životy všetkých zainteresovaných.
Konečne prichádzajú prezidentské amnestie, ktoré sa priamo dotýkajú aj Kobzu s Martinkom. Zo spoluväzňov sa stali za múrmi basy najlepší priatelia.Vzhľadom na to, že Dušan dostal priepustku o týždeň skôr než jeho kamoš, s Gregorom sa dohodnú, že ho počká u manželky, pani Márii Martinkovej, s ktorou má Gregor neplnoletú dcéru, ktorá sa volá rovnako ako jej matka. Spočiatku ide všetko podľa plánu. Pani Martinková je veľmi milá a o hosťa sa príkladne postará. Potom však, v dobrej nálade, načnú spoločne fľašu domácej a atmosféra sa začína razom meniť. Dušan nemal ženu už niekoľko rokov a rovnako dlho sa nedotkol ani alkoholu. Dokáže odolať lákavému pokušeniu, ktoré mu osud ponúka?
Telo mŕtveho muža nájdu vo vlnách Dunaja. Obhliadka nasvedčuje tomu, že obeť bola pred smrťou podrobená surovému mučeniu. Igor Brichta, študent Vysokej školy dopravnej v Žiline, je synom mŕtveho. Zdá sa, že vie oveľa viac, ako bol ochotný prezradiť polícii. Lenže má strach. Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že by vražda muža nejako súvisela s prípadom Kobzu a Martinku, skutočnosť je však viac ako prekvapujúca...
Veselá partia "chlapcov vraždárov" sa tentoraz predstaví v oklieštenej zostave. Skúsený a ostrieľaný Edo Burger, premýšľavý Oto Hanzel a mladý Richard Krauz sa vydávajú do ulíc, ktoré sú po udelení hromadnej amnestie plné kadejakých kriminálnych živlov, ktoré ohrozujú dovtedy relatívne pokojné okolie. Najmä starší policajti sa po zmene režimu obávajú o policajné kariéry. Nahnuté to má aj šéf kriminálky, major Jozef Majchrán. Našťastie, aj napriek vážnej situácii, humor chlapcov z oddelenia vrážd zatiaľ úplne neopúšťa:
"Dvere na kancelárii sa rozleteli, dnu vpadol Majchrán, primerane naštvaný.
- Jeden, dva, tri, - zhodnotil situáciu, bleskovo zistil početné stavy mužstva.
- Štyri, päť, šesť, doplnil ho Burger. - A Rišo vie aj do desať. - " (s.177).
" - Na začiatok trochu histórie. Pán Brichta, máte rád históriu? -
"Seriem vám na Kleopatru aj na Napoleona! -
- Až tak ďaleko nepôjdeme, nebojte sa, nám by stačilo tak jedenásť rokov dozadu. - " (s.277).
" - Vraj je niekto ranený? Kto? -
- Tu chlapec... - rozostúpili sa, urobili miesto.
Veterinár si čupol.
- Ale ja som veterinár, čo ja s prstami. Keby mal aspoň jedno kopyto... -
- Až taký somár nie je, - bránil kolegu Burger. (s.127)
Mierne nadpriemerný román, keďže na Dominika Dána mám vysoké nároky. Myslím si, že v minulosti dokázal priniesť aj lepšie príbehy. Plusom je atmosféra deväťdesiatych rokov a samozrejme postavy. Mínusom zbytočné opakovanie niektorých výpovedí, menej čierneho humoru a pomalšie plynutie deja. Za normálnych okolností by som dal tri hviezdičky, pokiaľ ide o hodnotenie knihy, no mrazivý dialóg Richarda Krauza s Gregorom Martinkom v závere príbehu ma prinútil predsa len prišuchnúť jednu hviezdičku navyše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára