HODNOTENIE: **** EDÍCIA ZABUDNUTÉ ROMÁNY
"Na scéne sa zjavila mladá žena. Bola zahalená do kimona, ktoré sa v prostriedku trochu roztváralo. Muž s novinami jej čosi povedal. Usmiala sa a zmizla vzadu. Po chvíli zložil noviny. Privravel sa onej panej. Pokývala hlavou. Potom sa zjavil vo vchodových dverách s červeným vedrom z umelej hmoty. Chystal sa umyť auto.
To bolo všetko. Úplne nedramatické. A pritom to znamenalo začiatok nového obdobia v mojom živote." (s.47).
"Mladým ľuďom je smrť čosi ako vtip, ktorý odznie, a pokračuje realita života." (s.38).
Vrátime sa viac štyridsať päť rokov späť, na sever Európy, konkrétne do Dánska. Tam totiž žije aj hlavný hrdina románu, mladý učiteľ pôsobiaci na gymnáziu, Marcus Lange, ktorého otec bol milovníkom dejín a veľkým obdivovateľom rímskeho cisára Marca Aurélia. Preto to neobvyklé krstné meno. Marcus má rád svoje súkromie, do ktorého nikoho nepúšťa. Keď práve neučí, najradšej vysedáva vo svojom byte a pozoruje ľudí. Marcusova zvláštna povaha a atraktívny výzor priťahujú jeho kolegyňu zo školy Korner. Lenže ani jej sa nepodarí prelomiť bariéru, ktorú okolo seba vystaval Marcus Lange. Do svojho učiteľa sa beznádejne zamiluje aj psychicky labilná Louisa Thorsenová, ktorá je jeho žiačkou. Narušiť súkromie introvertného Marcusa sa podarí až krásnej neznámej mladej žene, ktorá býva v byte svojho strýka, ktorý sa nachádza presne naproti Marcusovi. U strýka sa neznáma žena skrýva pred svojim žiarlivým a psychicky narušeným manželom, ktorý jej robí zo života peklo. Neznáma žena, ktorá sa na krátky čas stane milenkou mladého učiteľa, nahliadne do jeho vnútra, no po čase si nedôverčivý muž opäť vytvára okolo seba tú nepreniknuteľnú bariéru, za ktorú nikoho nepúšťa.
Román je krátkou psychologickou sondou do dánskej spoločnosti sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Výraznejšie vystupujú v románe len štyri postavy. Učiteľ Marcus Lange, kolegyňa Korner, študentka Louisa Thorsenová a neznáma krásna žena, ktorej meno nedozvieme. Marcus je človek, ktorý akoby nestihol dospieť a pochopiť samého seba, možno aj preto sa bojí citovo zblížiť s niekým iným. S kolegami zo zboru aj s riaditeľom Wernersenom udržuje viac - menej len formálne vzťahy.
Napriek tomu, že od vydania románu uplynulo viac ako štyri desiatky rokov, prekvapujúco nestráca nič zo svojej aktuálnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára