BALADA S NÁSLEDKAMI
Postavil sa pod okno jej internátnej izby a jemne začal prechádzať po strunách gitary. Bola to jedna z jej najobľúbenejších skladieb. Kým hral, pohľadom sledoval zatiahnuté žalúzie, za ktorými presvitalo svetlo stolnej lampy. Pravdepodobne sa pripravovala na zajtrajšiu skúšku z anglickej lexikológie, ktorej sa už celé týždne tak veľmi obávala. Ani po doznení posledného tónu sa nič za oknom nepohlo. Vedel, že to včera pokašľal a veľmi túžil po tom, aby to nejako napravil. Cigaretu si zapálil takmer po piatich rokoch. Nikdy mu to nejako extra nechutilo, v jeho prípade šlo najmä o akýsi hlúpy zvyk spojený s frajerinou. Vyfúkol dym niekam do noci a pozrel sa na hodinky. Bolo niečo po pol jedenástej. Dnes jej prezváňal už asi štyridsať krát a poslal jej snáď dva tucty SMSiek. Skúsil to znovu. Odkazovka. Doriti. Prešiel si rukou po odhalených ramenách. Vonku sa medzičasom citeľne ochladilo. Bolela ho hlava, čo bol dôsledok včerajšej krutej opice. Koľko toho vypil? Pár pív, nejaké tie poldecáky, potom to víno... Klasika. Všetko by bolo v pohode, keby sa nezačala na neho vešať tá krava Iveta. Vždy číhala na príležitosť, kedy bude môcť po ňom naplno vyštartovať a včera sa konečne dočkala. Pamätá si to len hmlisto. Mal ruky na jej kozách, ona na jeho rozkroku. Sedeli v zadnom boxe, v pozadí šiel nejaký rock a jazyky sa im vzájomne preplietali ako dva nadržané hady. Hoci v stave, v akom sa nachádzal, by sa s najväčšou pravdepodobnosťou na nič nezmohol, prekvapujúco mu stál ako štafetový kolík. Potom tam nečakane nabehla Emma aj s kamoškami a všetko bolo v prdeli. Bol taký sťatý, že nedokázal ani len vysloviť tú otrepanú filmovú frázu: Nie je to tak ako to vyzerá. Okamžite sa otočila a odišla preč. A najhoršie na tom bolo, že vyzerala v ten večer fakt úchvatne. Keď sa za ňou pokúsil rozbehnúť, švihlo ho dva razy o zem a kým nabral akú – takú rovnováhu, bola už dávno preč. Sadol si späť do boxu, objednal si ďalšie pivo a asi hodinu ešte hustil do Ivety nejaké kraviny. Od toho momentu má jedno veľké okno a ďalšia spomienka sa mu vybavuje až na dnešné ráno, keď sa zobudil v spoločnej posteli s tou blbou radodajkou. Vedel, že k ničomu nedošlo, keď to prehnal s alkoholom, nedokázal by zasunúť ani do britskej princeznej. A do tej by za iných okolností veru...No nič.
Započúval sa do nočného koncertu cvrčkov. Vyhrávali ako Terchovci. Všetko na jednej strune. Možno už tiež medzičasom niečo nakúpili. Nejakú tú medovinku alebo tak. Hodil do okna niekoľko drobných kamienkov. Z vedľajších izieb povykúkalo zopár zvedavých hláv, no tá jej zostala zalezená. Chvíľu len tak chodil s rukami zasrčenými v krátkych nohaviciach a premýšľajúc, kopal teniskou do rozbitého obrubníka. Odrazu mu pípla sms – ka. Bola odoslaná z jej čísla. Nikdy by si ho nepomýlil. Ruky sa mu rozklepali ako starcovi trpiacemu parkinsonovou chorobou. Ledva trafil palcom na správne tlačidlo.
uz to konecne pochop. medzi nami je DEFINITIVNY koniec. nestrapňuj mna, nestrápňuj seba. nestrápňuj nás oboch. ak ma ešte milujes, chod uz konecne prec. neexistuje na svete NIC, co by mohlo zmenit moje KONECNE rozhodnutie. Maj sa.
Z tej SMSky sa mu zatočila hlava. Musel si aspoň na pár sekúnd sadnúť. Telefón nechal skĺznuť na zem a rozhorúčenú tvár si položil do dlaní.
Vracal sa z poslednej skúšky. Tešil sa na leto. Na Emmu už takmer zabudol. Veď po svete pobehuje kopec iných krásnych babeniek. V dobrej nálade si sadol na terasu a objednal si jedno orosené. Pípla mu SMSka. Nadvihol si slnečné okuliare a pozrel sa na displej. „Iveta? Čo tá odo mňa môže chcieť? Musím si jej číslo definitívne vymazať z kontaktov“ povedal si sám pre seba a bez záujmu si prečítal prichádzajúcu správu. Telefón mu vypadol z ruky. Objednané pivo vylial do seba na jeden šup a potom si tú správu prečítal pre istotu ešte raz. A ešte a ešte a...
ahoj tatino. Meská mi to už viac ako mesiac. co s tým urobíme?
Asi pol hodinu hľadel niekam doblba. Potom vzal do rúk gitaru a zložil svoju poslednú skladbu v živote. Dal jej názov Balada s následkami...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára