HODNOTENIE: *** EDÍCIA ZABUDNUTÉ ROMÁNY
"Prečo má mať zľutovanie s dospelými? Veď či neplatí, že ľudia rokmi múdrejú, alebo prinajmenšom, že všetci dospelí sú prefíkanejší ako deti? To by si mal čo najskôr zapísať do čierneho notesa. Objavil, že dospelí nie sú vždy rozumnejší, ale rozhodne sú vždy silnejší." (s.77).
Reine Larsson je jedenásťročný chalan, ktorý vyrastá vo Švédsku v polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Mama mu zaplatí táborový pobyt na Ostrove detí, no Reine sa rozhodne, že si chce naposledy užiť detstvo, kým definitívne vstúpi do sveta dospelých. Má pri sebe len zopár vecí, bez ktorých sa nedokáže zaobísť: knihu rekordov, servítku s usporenými slamkami, pero, malý notes s tajnými šiframi a opičku menom Jocke. V meste si nájde prácu. Zamestnajú ho dôchodkyne, ktoré maľujú ozdobné ornamenty na stuhy od pohrebných vencov. Reine sa tak dostane do spoločnosti starých dám, ktoré ho bez problémov príjmu medzi seba: Oľga, Lotka, Kristína a Helena. Keď však starenky odídu na dovolenku, Reine musí z firmy odísť. Zoznámi sa so Stigom, milencom svojej mami, ktorý je obyčajný povaľač a špekulant. Stig vezme chlapca na loď, ktorú si prenajal jeho kamoš Míťa spoločne so svojou priateľkou Norou. Pre Reineho je Nora magická bytosť. Hoci následkom choroby prišla o všetky vlasy aj chĺpky na tele, pre neho je nádherná. Po skončení plavby sa Reine pridáva k ochotníckemu divadlu, v ktorom si vyskúša svoj herecký talent. Neskôr sa pridá k miestnym bezdomovcom a chuligánom, s ktorými vykradne obchod s rýchlym občerstvením. Potom sa opäť stretáva s Norou, s ktorou vedú dlhé debaty o vzťahoch, o sexe a o láske. Nora mu predstaví svojho priateľa Tea Ardéna, ktorý má už dávno po sedemdesiatke. Reine neustále cíti vo svojom vnútri akýsi nepokoj. Neďaleko prístavu sa zoznámi s partiou chalanov, ktorí ho zasvätia do sveta alkoholu, cigariet a tvrdej reality. Dick, Henry a Smrtiak sa stanú pre Reineho na pár dní vzorom, až kým ho nenechajú osamelého a opitého, s problémami na krku. Je komické, keď si Reine predstavuje, ako budú ľudia oslavovať rok 2000: "Rok dvetisíc nemožno odbaviť spakruky. Ani na Ostrove detí. Predstavte si, keby už teraz bol rok 2000, ako ľahko by sa mu písal list z Ostrova detí. O slávnostiach, ohňostrojoch, kráľovských návštevách, dennodenných hamburgeroch... Vtedy by sa len idiot ulial z pobytu na Ostrove detí. Veru, kiežby to bolo slávnostné leto roku 2000 také bohaté na udalosti." (s.97). Reine si dobre uvedomuje, že vstupu do sveta dospelých sa jednoducho nevyhne a preto si chce užiť posledných pár dní leta, kedy sa cíti ešte aspoň trochu ako malým chlapcom.
Na svoju dobu možno drsný román, ktorý dnes vyznie miestami až komicky. Zastaralý slang, problémy, nad ktorými sa väčšina dnešných rodičov iba pousmeje. Napriek tomu svet očami Reineho je čitateľsky príťažlivý. Jedenásťročný chlapec, ktorý pôsobí miestami naivne až zmätene, je sympatická postava. Vo svojej podstate je to len neisté dieťa, ktoré privoniava k svetu dospelých, od ktorého by sa najradšej držal čo najďalej. Román výrazne poznačil zub času,s tým jednoducho počas čítania treba počítať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára