"No vedela som veľmi dobre, že na vine nebol mikrospánok. Na začiatku bolo moje nezmyselné gesto, ktoré som sa práve preto, že nedávalo žiadny zmysel, rozhodla pred všetkými zatajiť. Najťažšie sa nám hovorí o veciach, ktorým sami nerozumieme." (s.8).
Elena Ferrante sa celosvetovo preslávila neapolskou tetralógiou (Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska, Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú a Príbeh stratenej dcéry). Dodnes sa presne nevie, kto sa za pseudonymom Elena Ferrante skrýva. V každom prípade táto autorka prináša silné príbehy, ktoré vystavujú do popredia ženy s feministickým zmýšľaním.
Temná dcéra prináša príbeh Ledy, štyridsať sedemročnej profesorky cudzích jazykov, ktorá býva vo Florencii. Jej, teraz už dospelé dcéry, Bianca a Marta, sa rozhodnú odcestovať za svojim otcom, manželom Ledy, Giannim, do Kanady. Leda sa prekvapujúco necíti osamelá a odchod dcér znáša oveľa lepšie, ako si pôvodne predstavovala. Odrazu má na všetko viacej času, nemusí sa o nikoho strachovať a môže si dopriať plný dúšok slobody. Keď boli Bianca s Martou ešte malé, Leda ich na tri roky opustila, lebo v tom čase nevedela, ako ďalej. Jednoducho sa zbalila a odišla bývať k Hardymu, profesorovi a zároveň jej kolegovi z univerzity. Po troch rokoch sa však vrátila domov a pokračovala tam, kde pre tromi rokmi prestrihla niť.
"Niekedy musíme ujsť, aby sme neumreli." (s.78).
Leda prichádza dovolenkovať do prímorského talianskeho mestečka, aby načerpala nové sily. Od začiatku ju zaujme jedna rozvetvená neapolská rodina, najmä Nina, matka malej Eleny. Na pozadí príbehu tejto ženy sa jej vynárajú vlastné spomienky na deti, na manžela, na svoju prácu, na pochybnosti o vlastnom živote. Namiesto toho, aby jej dovolenkový pobyt pomohol zodpovedať otázku: čo ďalej so životom, konfrontácia vlastných spomienok s aktuálnym životom cudzej ženy jej ešte viacej pomotajú hlavu. Bez toho, že by tušila prečo, ukradne Elene bábiku, na ktorej je dievčatko priam závislé a táto zdanlivo nevinná vec ju bude sprevádzať po zvyšok dovolenky.
Temná dcéra ponúka skromný príbeh, ktorý je postavený najmä na vnútorných myšlienkach, drobných dialógoch a zamysleniach. Dej plynie pomalším tempom a v podstate, až na pár okamihov, sa v ňom nič dramatické nedeje. Napriek tomu niekde v pozadí je cítiť nepríjemné napätie. Elena Ferrante naservírovala ďalší silný príbeh zo života, ktorý zďaleka nie je iba radostný. Zladiť úlohu matky, manželky, budovať si popri tom kariéru a bojovať s vlastnou osobnosťou a pochybnosťami, si občas vyžaduje priam nadľudský výkon.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára