"Pretože si pre mňa iba strata času. Si taký zúbožený, že nikdy nebudeš žiť ani trochu normálny život. Nemáš nádej. Tvoje nočné mory nikdy nezmiznú a v každom plešivom mužovi v strednom veku budeš vidieť svojho strýka. Nikdy sa neoslobodíš od neho ani od toho, čo ti urobil. Nikto ťa nikdy nebude milovať, pretože si znečistený, a muky, ktoré prežívaš, s tebou zostanú naveky." (s.326).
Máme tu druhý diel kriminálnych prípadov Kim Stoneovej. Tentoraz bude mať proti sebe veľmi silného protivníka, ktorý preukazuje všetky znaky typické pre psychopata. Vyšetrovanie sa zmení na napínavú psychologickú hru, ktorá dá zabrať nielen Kim, ale celému jej vyšetrovaciemu tímu (Bryantovi, Stacey, Kevinovi Dawsonovi, hlavnému inšpektorovi Woodwardovi, strážmajsterke Wooodovej a inšpektorovi Jarvisovi).
Prípad začína vo chvíli, keď polícia nájde v dome manželov Leonarda a Wendy Dunnovcov ich maloleté dcéry Daisy a Lousie, ktoré vykazujú všetky znaky obetí sexuálneho zneužívania.
Tesne po tomto nechutnom náleze sa dostáva na scénu uznávaná psychologička Alexandra Thornová, ktorá pracuje ako dobrovoľníčka v Hanwick house, v budove, v ktorej sa stretávajú ľudia vracajúci sa z výkonu trestu, aby sa pokúsili zaradiť späť do života (Malcolm, Shane Price, Dougie, Ray, Barry Grant...). Zariadenie vedie istý David Radwick, ktorý je, rovnako ako vyšetrovateľka Kim Stoneová, fanatik do motoriek. Alex Thornová, okrem toho, že poskytuje svoje dobrovoľnícke služby Hanwick houseu, pracuje aj vo vlastnej ordinácii. Vyzerá to tak, že svojich klientov zneužíva na vlastné zvrátené psychologické pokusy, počas ktorých sleduje, kam až sú schopní pod "správnym" vedením zájsť. Začne študentkou Ruth Willisovou, ktorá bola pred rokmi brutálne znásilnená Allanom Harriom. Allan sa len nedávno vrátil z väzenia a v súčasnosti sa pohybuje iba pár kilometrov od domu, v ktorom býva Ruth. Šanca pomstiť sa je pre bývalú študentku veľmi lákavá...
Napriek tomu, že páchateľa zločinov, alebo teda skôr osobu, ktorá je za tieto zločiny nepriamo zodpovedná spoznáme už pomerne skoro, prípad Diabolské hry sa mi páčil zatiaľ najviac z doterajších prípadov Kim Stoneovej. Osobne mám rád príbehy, ktoré stoja na psychologickej hre medzi vyšetrovateľom a páchateľom činov, lebo držia čitateľa v napätí až do poslednej strany. Aj keď jej jasné, ako to celé dopadne, číta sa to dobre, má to dynamiku, zápletku aj zaujímavé zauzlenie. Dokonca som ochotný prepáčiť Kim Stoneovej aj tých pár trápnych cynických hlášok, ktoré z času načas nestihne stopnúť jej podrezaný jazyk. Takže na mojej strane spokojnosť z dobre odvedenej remeselnej práce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára