utorok 18. apríla 2017

RECENZIA: John Fante - Na západ od Ríma (Pragma, 2001)

HODNOTENIE:  *****

Knižka obsahuje dva príbehy -novelu Môj pes Blbec a poviedku Orgie.



Môj pec Blbec

"Poslouchal jsem a žasl, jak málo jsem ho chápal a přemýšlel, co to je za tajemství, které se najednou odhalilo. Teď jsme měli v rodině dalšího mučedníka. Nejdřív se obětoval Dominik na oltáři Katy Dannové, a teď se Jamie věnuje zmrzačeným dětem. Jak odlišné od jejich otce, který psal vyčichlé scenáře za patnásct stovek týdné (pokud měl práci!). Není divu, že jsem rozuměl svým psum a nerozuměl svým dětem. Není divu, že jsem nemohl dokončit další román. Už nebudu moci psát, dokud nepochopím Jamieho a Dominika a Denyho a Tinu, a kdybych jim porozuměl a opravdu si je zamiloval, miloval bych celé lidstvo a muj hrubý pohled na svět by se zjemnil upréním na krásu kolem mne a všechno by to hladce proudilo jako elektřina přes mé prsty přimo na stránky" (s.102).
Henry H. Molise je spisovateľ, ktorý žije vo veľkom dome na predmestí spoločne so svojou ženou Harriet a deťmi Tinou, Dominikom, Dennym a Jamesom. Keďže Henry a Harriet sú spolu už dvadsať päť rokov, ich manželstvo upadá do stereotypu. Ich dcéra Tina chodí s bývalým profesionálnym vojakom -seržantom Rickom Colpom. Dominik je chalan bez budúcnosti, flákač, ktorý má slabosť na černošky. Denny študuje herectvo a snaží sa vyhnúť vojenskej službe tým, že predstiera zranenie. James je citlivý pubertiak, najmladší člen rodiny, ktorý sa najlepšie cíti medzi postihnutými deťmi, ktorým sa venuje ako dobrovoľník. Pred problémami uniká fajčením trávy. Jedného dňa nájde Henry vo svojom dome veľkého rozvaleného psa - plemeno Akitu Ina, ktorý má navyše homosexuálne sklony. Dostane meno Blbec."Mohl jsem sedět v trávě s Blbcem a věřit každému tomuhle slovu. Někdy, když jsem seděl, dal na mě packy a snažil se mě opíchat. Tak mě měl rád. Jak jinak to mohl vyjádřit? Mohl napsat báseň, utrhnout ruži? Poplácal jsem ho po boku a to ho uklidnilo"(s.50). 
Deti postupne opúšťajú rodičovský dom, až v ňom napokon ostane len Blbec, Jamesov miláčik, ktorý po chlapcovom odvedení na vojnu upadá do depresie. Po pár dňoch odíde z domu napokon aj pes. "Život je nespravedlivý. Čím jsou vaši synové větší, tím jste vy menší a už jim ani nemužete napráskat." (s.15).
Hoci si to Henry nechce pripustiť, syndróm prázdneho hniezda začne doliehať aj naňho. Vážne premýšľa nad tým, že odíde od Harriet a odletí do Ríma...
Silnou stránkou novely sú originálne opisy: "Bydleli jsme v Point Dume, na kousku země vyčnívajícím do moře jako bradavky koz v pornofilmech, na severní špičce pulměsíce, který utvářel záliv Santa Monica" (s.7).
Na západ od Ríma je v podstate jednoduchý príbeh jednej obyčajnej americkej rodiny, odohrávajúci sa v krátkom čase. Úsporný Fanteho jazyk má veľkú výpovednú hodnotu a číta sa naozaj skvelo. Postavy sú uveriteľné, dej plynie bez väčších digresií. Novele nechýba humor, filozofické úvahy, emócie. 

Orgie 

"Držel jsem jeho silnou mozolnatou ruku a cítil jsem, jako bych měl v ruce kopyto nějakého zvířete. Ale byl to muj otec a nemohl být zvířetem, neboť byl muj otec a nekteřé věci prostě nebyly možné" (s.175).
Príbeh chlapca, ktorého otec pracuje ako stavebný robotník a jeho najlepším priateľom je istý Frank Gagliano. Jedného dňa muž menom Speed Blivins daruje chlapcovmu otcovi a Frankovi Gaglianimu kus údolia, v ktorom sa má údajne nachádzať zlato. A tak tam začnú obaja muži jazdiť pravidelne každý víkend. Lenže chlapcovej mame, prísnej katolíčke, ktorá nemôže prísť Frankovi na meno sa to akosi nepozdáva. Preto prikáže chlapcovi, aby išiel do údolia spoločne s otcom a jeho kamarátom. Chlapec je rozhodnutý odhaliť tajomstvo oboch mužov a preto si začne baliť tie najpotrebnejšie veci. O chvíľu vyrážajú na cestu...

Orgie sú krátkou poviedkou, v ktorej Fante dokázal na malom priestore ukázať svoje rozprávačské majstrovstvo. Fante bol Bukowskeho veľkým spisovateľským vzorom a v jeho tvorbe je jasne vidieť, že sa svojim idolom inšpiroval. Je zarážajúce, že autor Fanteho formátu ostal v podstate zabudnutý, hoci jeho diela patria vôbec k najlepšiemu, čo som kedy čítal. Ďakujem veľkému "Chinaskimu", že nedopustil, aby majster John Fante neupadol do prachu literárnych dejín. Rozhodne si to nezaslúži.  



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára