piatok 28. apríla 2017

RECENZIA: Dominik Dán - Hriech náš každodenný (Slovart, 2008)

HODNOTENIE:   ***

"To však nič nemenilo na fakte, že...
...na chodníku pred nimi zomieral chlapec. Volal sa Peter Mikuš.
Aj jeden z apoštolov sa volal Peter. Aj on raz zomieral, a nerád, ako tento... a tiež ho to bolelo." (s.85).



Jedného dňa nájdu smetiari v jednej z luxusnejších štvrtí Nášho mesta mŕtve telo trinásť ročného chlapca. Tým chlapcom je Peter Mikuš, chlapec ktorý vyrastal v skromných sociálnych pomeroch. Aj preto si občas privyrobil vykrádaním áut pre jednu partiu, za čo sa mu z času načas ušla nejaká tá provízia. Peter bol inak slušný chalan, ktorý pomáhal s opravami áut svojmu strýkovi, ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný. Keď dal Peter Robovi, šéfovi partie pre ktorú vykrádal autá najavo, že chce s tým všetkým nadobro skončiť, spustilo sa peklo. Peter musel čeliť každodenným naháňačkám a šikanovaniu. Našťastie sa spoznal s miestnym farárom, ktorý držal nad ním ochrannú ruku. Lenže útoky na Petrovu osobu pokračovali ďalej. Skôr ako naposledy vydýchol, zbadal ho medzi smetnými košmi bohatí manželský pár Adam a Zdena Rysovci.
Postupne začnú vychádzať najavo nové skutočnosti a ďalší ľudia, ktorí sú s týmto prípadom nejako prepojení - kaderník Boris, Petrov strýko, farár, archeologický tím, ktorý neďaleko miesta činu vykonáva výkopové práce... 
Na prípade bude pracovať celý tím "vraždárov" - doktor Lengyel, šéf oddelenia Alexander Mayor, Tlstý Váňa, Kuky, Chosé, Burger, Hanzel, Petra Pergnerová a samozrejme Richard Krauz
V závere románu čaká na Chosého jedno veľmi zaujímavé prekvapenie...

Samozrejme opäť nechýba typický čierny humor a narážky, ktoré v Dánových románoch jednoducho musia byť: "-Vy iba vraždy, ale... napríklad už pol roka nám pred domom niekto pravidelne vyrezáva do lavičky sprosté slová. Nemohli by ste sa na to pozrieť?-
-Načo, ja poznám všetky sprosté slová.-." (s.306). 
Tento prípad nie je až taký akčný, keďže Krauz so svojimi kolegami vyšetrujú len jednu vraždu. V porovnaní s inými Dánovými románmi je Hriech náš každodenný skôr taký priemer, napriek tomu je to stále veľmi slušné čítanie, pri ktorom si príjemne oddýchnete... Dodatok k románu na stranách 334 a 335 nemá chybu!  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára