RECENZIA: Robert McClure - Vražedná uspávanka (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ***

"-Leo?-
-Pre teba som detektív Crucci, kamoš. Máš fakt gule, že si si dovolil zložiť...-
-Leo, tu je tvoj otec. Vieš, ktorý, John Leonardo Crucci. -
- ... -"(s.348).

Vražedná uspávanka je román o zložitom a napätom vzťahu otca so synom. John Leonardo Crucci, prezývaný Drobec, povolaním profesionálny zabijak, je po desiatich rokoch prepustený z väzenia. Prichádza, aby dokončil nejaké dve - tri zákazky a potom sa definitívne vyparil. Podsvetie v Los Angeles sa príchodom Drobca prevráti hore nohami. Jeho syn Leo, prezývaný Kručo, si medzičasom vybuduje kariéru úspešného policajta. Ich osudy sa po rokoch opäť pretnú, no nájsť si k sebe cestu nebude vôbec jednoduché...


Román pripomína drsné Tarantinovky (najmä kultových Gaunerov) alebo niektorý z drsných McCarthyho príbehov, predovšetkým sfilmované dielo Táto zem nie je pre starých. 
Vražedná uspávanka je plná násilia, vulgarizmov, drsných akcií, čierneho humoru, skrytých citov, drog a prostitúcie. V rozprávaní príbehu sa striedajú Drobec spoločne s Leom. Aj keď je to typická drsná chlapská kniha, nemôžem sa ubrániť pocitu, že občasná krutosť posúva dielo až k hraniciam jemnej paródie. Podobne ako je to u Tarantina.
Vražedná uspávanka vyšla pôvodne ako poviedka pod názvom Môj syn, až dodatočne bola autorom upravená pre potreby románu.  

RECENZIA: Lars Hunsum - Môj priateľ Ježiš (Ikar, 2016)

HODNOTENIE:   ****

"-Bál som sa, že budeš mŕtvy, že to nezvládneš-, prehodil Jeppe s úľavou. Vedel totiž, čoho je jeho brat schopný. 
-Ani by som to nezvládol, keby mi nepomohol Ježiš.-
-Ježiš?-
-To on zmlátil Satana, nie ja." (s.185).

Miesto príbehu: Kodaň
Nikolaj Okholm Jensen má trinásť rokov a je až chorobne naviazaný na svoju dvadsať ročnú sestru Sanne, prezývanú Sos. Nikolajova mama Grith Okholmová bola kedysi slávnou popovou speváčkou, zatiaľ čo otec Allan Jensen pracoval ako poštár. Obaja tragicky zahynuli pri dopravnej nehode a svojim deťom zanechali veľmi slušný majetok. Nikolaj sa nedokáže zaradiť do spoločnosti. Nemá žiadnych priateľov, realitu nahrádza erotickým snívaním. Jedinou jeho blízkou osobou je Sos. Nikolaj postupne dospieva. Nevie ako sa má vyrovnať so svojim vnútrom. Správa sa agresívne. Vyhľadáva konflikty, provokuje ostatných. Jedného dňa zachráni od poriadnej nakladačky chalana menom Jeppe. Chvíľu sú najlepšími priateľmi, no neskôr sa dá Nikolaj dokopy s Jeppeho starším bratom, ktorý má výpovednú prezývku -Satan. Od tej chvíle chodia na spoločné záťahy. Nikolaj sa vracia domov s reznými ranami, modrinami, zlomeninami. Snaží sa zo seba vymlátiť všetku tú zlosť, čo sa ukrýva hlboko v jeho vnútri. Jeho sestra Sos je z neho zúfalá. Aby si ju Nikolaj pripútal čo najbližšie k sebe, dva razy sa pokúsi o demonštratívnu samovraždu. Vtedy vstúpi do jeho života krásna Silje Kjaerová, speváčka hudobnej skupiny Grith Okholm Jam, ktorá hráva pesničky na počesť Nikolajovej mami. Ich vzťah sa spočiatku javí ideálne. Trávia spolu takmer každú voľnú chvíľu. Silje sa snaží Nikolaja vyhrabať z bahna, do ktorého je už roky namočený. Po pár týždňoch Nikolajovi prepne. Počas partnerskej hádky zmláti svoju priateľku Silje do bezvedomia. Je zo seba zhnusený. Uteká z bytu preč a pokúsi sa o ďalšiu samovraždu. Keď sa jeho sestra Sos, ktorá v tom čase trávi dovolenku so svojim manželom a synčekom v Thajsku, dozvie o bratovom čine, urobí to isté, čo on. S tým rozdielom, že ona svoj čin dotiahne až dokonca..."Brian ostal v Thajsku so zarosenými očami, skrčeným lístkom a neutíšiteľným chlapcom. Plakal za mamou, no tá sedela zmätená v lietadle plnom cudzích ľudí, ktorí na jej vzlyky zvysoka kašľali. 
Bol som netvor" (s.71).
Nikolaj je na dne. Prišiel o partnerku, o sestru, nemá žiadnych priateľov. Je v koncoch. Našťastie do jeho života vchádza vysoký robustný chlapík v bielom plášti s hustou dlhou bradou, so sandálmi na bosých nohách, ktorý sa predstaví ako Ježiš Kristus. "Netušil som, kto to je, v živote som ho nevidel a nešlo mi do hlavy, čo odo mňa chce. -Poznáme sa? Kto ste? - 
Usmial sa a rozhodil rukami: -Som Ježiš Kristus a prišiel som z teba spraviť lepšieho človeka.-" (s.85).
Vedú spolu dlhý dialóg, v ktorom mu Ježiš vysvetlí, že pokiaľ chce urobiť niečo so svojim životom, musí opustiť Kodaň a odísť do rodiska svojej mami- do Tarmu, v ktorom bývajú aj Nikolajovi starí rodičia.
-Načo sa tam trepete? Je tam predsa nuda.-
-Musím. Ježiš mi to prikázal.-
To ho na chvíľu umlčalo." (s.93).
Tam sa Nikolaj postupne zoznámi s ľuďmi, ktorí zohrajú v jeho ďalšom živote dôležitú úlohu: s novou susedou Karen -energickou ženou v stredných rokoch, s drsnými chlapíkmi s prezývkami Bajk a Prask, s príťažlivým dievčaťom ľahších mravov - Anite, s tajomnou kozatou jehovistkou Marianne a navyše sa po rokoch vracia do jeho života aj starý kamoš Jeppe. Nikolajova cesta k spaseniu sa práve začína...

Jeden z najoriginálnejších príbehov, aký som kedy čítal. 
Prvá časť knihy pod názvom Mama, ségra, frajerka, Ježiš, je riadna nálož. Tvrdé rany päsťou, pokusy o samovraždu, alkohol, zvracanie, smútok, živočíšny sex, láska súrodencov. Veľmi to pripomína kanadský román Z blata do kaluže.
Počas čítania druhej časti ( pod názvom NATO) som si spomenul na komediálny seriál v hlavnej úlohe s Charlie Sheenom - Kurz sebaovládania.
Tretia časť -Zaľúbenie (ako už napovedá aj názov) je viac romantická, mne osobne pripomína severské romány zo súčasnosti (Tu žila Britt -Marie, Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, Zločinecký gang penzistov, Zabijak Anders a jeho priatelia...)
Štvrtá časť knihy  nesúca názov Festival, je venovaná pamiatke Nikolajovej mami.

Román je plný čierneho humoru, sexu, samovrážd,, hudby, smútku, násilia, lásky, odpúšťania a hľadania. Prvých 90 strán pôsobí až príliš vážne, príchod Ježiša Nikolajov príbeh paradoxne odľahčí, ba miestami až sparoduje. Musím pochváliť aj obal knihy, ktorý je totálne cool.
Čakal som nášup na spôsob Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol, namiesto toho som dostal niečo úplne iné, ale fakt skvelé a originálne. Musím vyzdvihnúť aj záver románu, ktorý celú tú divokú jazdu ukážkovo zaklincoval. 


             

Literárna diskusia s prekladateľom Nesbových románov Jozefom Zelizňákom (fotodokument)

NAJ zaujímavosti z dnešnej diskusie s prekladateľom Nesbových románov Jozefom Zelizňákom

otázka:
Ktorý z Nesbových románov v hlavnej úlohe S Harrym Holem je podľa Zelizňáka najdrsnejší?  

odpoveď:
Pancierové srdce

otázka: 
Ktoré romány v hlavnej úlohe s Harrym Holem má J. Zelizňák najradšej?

odpoveď:
Snehuliak, Zrada, Pancierové srdce

J. Zelizňák priznáva, že občas sa mu snívajú hororové scény, keď prekladá Nesbove romány. Pozná sa s Nesbom osobne. Keď bol Nesbo na Slovensku, strávili spolu tri intenzívne dni, no nepokladá ho za osobného priateľa. Skôr panujú medzi nimi pracovné vzťahy. Počas pobytu na Slovensku strávil Nesbo najdlhšie obdobie v Poprade, fascinovali ho najmä Vysoké Tatry, vyskúšal si aj zopár turistických trás. Kuriozitou je, že keď Zelizňák preložil zatiaľ posledný Nesbov román, ktorý vyšiel v slovenčine pod názvom Smäd, Nesbo urobil vo finálnej verzii slovenského prekladu viacero výraznejších zásahov, na základe ktorých bol Zelizňák nútený prepisáť tri záverečné kapitoly. Tieto úpravy sa paradoxne už nestihli dostať do nórskeho vydania knihy, takže preklad do slovenčiny má bližšie k Nesbovej konečnej predstave románu. 
Nesbov otec bojoval počas druhej svetovej vojny na strane Hitlera proti Stalinovi, za čo si odsedel tri roky. Trest za svoje previnenie pokladal za adekvátny. Zelizňák sa pri voľbe názvu Nesbových románov snaží priblížiť čo najbližšie k originálu. 
Keď sa Zelizňák pred časom pýtal Nesba či ešte plánuje vydať nejaký román v hlavnej úlohe s Harrym Holem, Nesbo opovedal, že ešte by rád vydal nejaké dva tri príbehy v hlavnej úlohe s obľúbeným hrdinom a potom sa uvidí...

Dobrou správou je, že v marci budúceho roka by mal vyjsť v slovenskom preklade ďalší román s kultovým vyšetrovateľom, inšpirovaný Shakespeareovou drámou- Macbeth.   
Jozef Zelizňák momentálne pracuje na preklade tretieho dielu Knaussgardovho autobiografického románu Môj boj 3.   

  

RECENZIA: Mary Chamberlainová - Krajčírka z Dachau (Fortuna Libri, 2015)

HODNOTENIE:  ***

"-To sú moje miery, -pokračovala žena a ukázala na krajčírsku figurínu vo vzdialenom kúte miestnosti. -Ak šaty padnú jej, pristanú aj mne. Kým nebudú hotové, nebudem ich skúšať.- Ada by jej bola najradšej vysvetlila, že šaty nemožno šiť na nehybnej drevenej figuríne. Musia sa prispôsobovať tak, aby sa pri pohyboch tela vlnili a ladne viseli, keď znehybnie. Chcela sa jej spýtať, či nemá k dispozícii vzor alebo ďalšiu fotografiu šiat. Táto bola priveľmi zrnitá a nedali sa na nej rozlišovať detaily. -Zavalitá Židovka, ktorá tu bola predtým, to nepochopila-, dodala žena. -Nedovolím, aby ste sa ma dotýkali.- Spočiatku Ade pripadala pôvabná a láskavá, no rozprávala tvrdo a jej bezchybná pokožka bola veľmi krehká. Obrátila sa a pri dverách zastala. -Do šiestej, presne-, upozornila ju. -Všetko, čo potrebujete, je tu.-
Ada začula, že v zámke za ňou sa otočil kľúč.-"  (s.120).

Ada Vaughanová, osemnásť ročná Britka, je talentovaná módna návrhárka a krajčírka, ktorá by mala za iných okolností pred sebou veľkú kariéru. Lenže to by nemohla stretnúť fešného grófa Stanislava von Liebena a neodcestovať s ním po pár týždňoch známosti ako naivná hus do mesta módy, do Paríža. V tom čase totiž Nemci obsadia Francúzsko a tak Ada namiesto toho, aby šila šaty pre európsku smotánku, uteká so svojim grófom do Belgicka. Keď sa ráno prebudí, zistí, že jej drahý je už dávno za horami za dolami a nechal ju napospas osudu. Aby sa zachránila pred nacistami, vstúpi do mníšskeho rádu sestier a spoločne s nimi sa stará o chorých a ranených. Situácia sa pre Adu skomplikuje keď zistí, že stihla so svojim snúbencom ešte pred jeho útekom otehotnieť.
Ďalším dôležitým mužom v jej živote je starý dedo Herr Weiss, bývalý profesor histórie na strednej škole, ktorému nedobrovoľne plní jeho zvrhlé sexuálne predstavy. Za odmenu dostane miesto slúžky u nacistického veliteľa v koncentračnom tábore v Dachau. Vďaka svojmu návrhárskemu talentu sa dostane k šitiu exkluzívnych slávnostných šiat, určených partnerkám, milenkám a manželkám prominentných predstaviteľov tretej ríše. 
"-Viete, ako vás tu volajú?-
Ada pokrútila hlavou.
-Krajčírka z Dachau-, odvetil. - Hovorí o vás celé mesto. Zišla sa tu slušná spoločnosť. Vplyvná. Nie iba z Dachau. Aj z Mníchova a Berlína. Vraj sa o vás dopočul sám Fuhrer.-"(s.153).
Po vojne stretáva osudového muža číslo tri - Gina Messinu. Navonok uhladený bohatý obchodník, ktorý v sebe ukrýva temné tajomstvo. Ada, ktorá si občas privyrába popri povolaniu čašníčky aj ako žena ľahších mravov, sa stane exkluzívnou milenkou Gina Messinu. Keď už sa zdá, že sa jej konečne podarí nahromadiť dostatok finančných prostriedkov potrebných na otvorenie si vlastného krajčírskeho salónu, dobehne ju vlastná minulosť..."Rozbehli ste podnik. Krajčírka z Dachau, návrhárka nacistov."(s.312).

Historický román z obdobia 2. svetovej vojny, ktorý voľne narába s faktami, je nenáročným čítaním o náročných témach. Pri niektorých pasážach som sa nudil, iné boli naopak celkom zaujímavé. Pozitívom knihy je jej záver. Nie je to nič extra, ale ani úplná katastrofa. Čistý priemer, na ktorý po prečítaní rýchlo zabudnete. Ale na skrátenie voľného času, prečo nie? 

Denník Rywky Lipszycovej (Fortuna Libri, 2015)

HODNOTENIE:   ***

"Pomyslela som si: Viem, že teraz, keď chcem umrieť, neumriem. Umriem vtedy, keď budem chcieť žiť, keď budem mať v živote nejaký cieľ. Načo je komu takýto život? Nie je azda lepšie umrieť, keď človek nemá nijaké ciele, a nie vtedy, keď chce žiť?" (s.86).

Denník štrnásťročného dievčaťa, ktorého prvý zápis začína 3.10.1943 a posledný zaznamenaný údaj končí 12.4. 1944, nájde počas oslobodzovania Osvienčimu, kam bola Rywka pred koncom vojny deportovaná, lekárka červenej armády - Zinaida Berezovská. Tá ho mala pri sebe až do svojej smrti, v roku 1983. O dvanásť rokov neskôr sa denník ocitol v rukách Anastasie - Berezovskej vnučky, ktorej zásluhou sa cenného svedectva ujalo Centrum pre štúdium holokaustu, ktoré sídli v Severnej Kalifornii.
Denník odhaľuje bežný život a kruté podmienky, ktoré panovali počas 2. svetovej vojny v židovskom gete v Lodži. Rywka je silno veriaca ortodoxná dievčina, ktorá zveruje denníku svoje najskrytejšie sny a túžby. Spomína si na svojho otca, ktorý zomrel po tvrdom zásahu gestapa a krátko na to podľahla chorobe jej matka. Rywka sa tak ako najstaršia v rodine musí postarať o svojich  súrodencov - Abrama, Tamarciu a Cyporu. Prví dvaja boli krátko po umiestnení v gete deportovaní do koncentračného tábora, v ktorom zahynuli. Rywka túži po vzdelaní, ktoré jej však vojna upiera, napriek tomu veľa číta a píše. V gete si spraví krajčírsky kurz, aby si aspoň trochu finančne prilepšila. S láskou píše o svojej učiteľke a tútorke Surcii, ktorá Rywku usmerňuje v jej literárnej činnosti. Rywka v denníku opisuje vzťahy s ostatnými svojimi príbuznými, najmä so sesternicami, ktoré neboli vždy ideálne. Napriek strašným podmienkam, ktoré vládli v pracovnom tábore, Rywka sníva o lepšom svete, nevzdáva sa, verí, že vojna čoskoro skončí a vtedy konečne začne aj pre ňu ten skutočný život..."...Och tak veľmi túžim žiť! Chcem spievať! Jar! Milovaná jar!" (s.171).

Autorom knihy sa podarilo zistiť, že Rywka akoby zázrakom prežila obdobie, ktoré strávila vo vyhladzovacom tábore Osvienčim, kam bola deportovaná z lodžského geta, taktiež aj neľahké obdobie v pracovnom tábore Christianstadt, dokonca zvládla aj pochod smrti do Bergen Belsenu. Tu sa však stopy po Rywke strácajú. Niektorí historici sa domnievajú, že po vojne putovala do švédskeho Niendorfu, v ktorom sa zotavovalo tisíce ľudí, ktorí prežili holokaust. Archívy v Niendorfe však nemajú o Rywke nijaký záznam. Nie je pochovaná ani na židovskom cintoríne v Lubecku, na mieste posledného odpočinku väčšiny niendorfských pacientov.
Autori knihy a členovia nadácii navštívili mnohé miesta, ktoré nejakým spôsobom súviseli s Rywkynou minulosťou, stretli sa s desiatkami ľudí z jej okolia, no zatiaľ ich pátranie uviazlo na mŕtvom bode.

Denník Rywky Lipszycovej veľmi pripomína denník jej rovesníčky Anny Frankovej. Štýlom písania, myšlienkami, vzťahmi, túžbami, zúfalstvom, nádejou, zamysleniami, podobným osudom oboch hrdiniek.
Kniha obsahuje okrem samotného denníka aj kapitoly venované púti tohto vzácneho svedectva. K prvému vydaniu došlo v San Franciscu v roku 2014. Niekoľko strán je venovaných životu v lodžskom gete a histórii samotného mesta. Dôležitou súčasťou knihy sú spomienky Rywkyných príbuzných (sesterníc Miny a Ester). Posledná kapitola opisuje pátranie po ďalších osudoch Rywky Lipszycovej. Nechýba ani viacero vzácnych dobových fotografií. Denník je dôležitým historickým svedectvom, ktoré je potrebné si pripomínať. Kniha rozhodne stojí za pozornosť. 

POTULKY PO BRATISLAVE (fotodokument)

Dve osobnosti našich literárnych dejín                         (veľkonočné potulky po hlavnom meste)

P.O. HVIEZDOSLAV (PALÍK)

ŠTEFAN KRÁLIK (PIŠTÍK)

RECENZIA: John Fante - Na západ od Ríma (Pragma, 2001)

HODNOTENIE:  *****

Knižka obsahuje dva príbehy -novelu Môj pes Blbec a poviedku Orgie.

Môj pec Blbec

"Poslouchal jsem a žasl, jak málo jsem ho chápal a přemýšlel, co to je za tajemství, které se najednou odhalilo. Teď jsme měli v rodině dalšího mučedníka. Nejdřív se obětoval Dominik na oltáři Katy Dannové, a teď se Jamie věnuje zmrzačeným dětem. Jak odlišné od jejich otce, který psal vyčichlé scenáře za patnásct stovek týdné (pokud měl práci!). Není divu, že jsem rozuměl svým psum a nerozuměl svým dětem. Není divu, že jsem nemohl dokončit další román. Už nebudu moci psát, dokud nepochopím Jamieho a Dominika a Denyho a Tinu, a kdybych jim porozuměl a opravdu si je zamiloval, miloval bych celé lidstvo a muj hrubý pohled na svět by se zjemnil upréním na krásu kolem mne a všechno by to hladce proudilo jako elektřina přes mé prsty přimo na stránky" (s.102).
Henry H. Molise je spisovateľ, ktorý žije vo veľkom dome na predmestí spoločne so svojou ženou Harriet a deťmi Tinou, Dominikom, Dennym a Jamesom. Keďže Henry a Harriet sú spolu už dvadsať päť rokov, ich manželstvo upadá do stereotypu. Ich dcéra Tina chodí s bývalým profesionálnym vojakom -seržantom Rickom Colpom. Dominik je chalan bez budúcnosti, flákač, ktorý má slabosť na černošky. Denny študuje herectvo a snaží sa vyhnúť vojenskej službe tým, že predstiera zranenie. James je citlivý pubertiak, najmladší člen rodiny, ktorý sa najlepšie cíti medzi postihnutými deťmi, ktorým sa venuje ako dobrovoľník. Pred problémami uniká fajčením trávy. Jedného dňa nájde Henry vo svojom dome veľkého rozvaleného psa - plemeno Akitu Ina, ktorý má navyše homosexuálne sklony. Dostane meno Blbec."Mohl jsem sedět v trávě s Blbcem a věřit každému tomuhle slovu. Někdy, když jsem seděl, dal na mě packy a snažil se mě opíchat. Tak mě měl rád. Jak jinak to mohl vyjádřit? Mohl napsat báseň, utrhnout ruži? Poplácal jsem ho po boku a to ho uklidnilo"(s.50). 
Deti postupne opúšťajú rodičovský dom, až v ňom napokon ostane len Blbec, Jamesov miláčik, ktorý po chlapcovom odvedení na vojnu upadá do depresie. Po pár dňoch odíde z domu napokon aj pes. "Život je nespravedlivý. Čím jsou vaši synové větší, tím jste vy menší a už jim ani nemužete napráskat." (s.15).
Hoci si to Henry nechce pripustiť, syndróm prázdneho hniezda začne doliehať aj naňho. Vážne premýšľa nad tým, že odíde od Harriet a odletí do Ríma...
Silnou stránkou novely sú originálne opisy: "Bydleli jsme v Point Dume, na kousku země vyčnívajícím do moře jako bradavky koz v pornofilmech, na severní špičce pulměsíce, který utvářel záliv Santa Monica" (s.7).
Na západ od Ríma je v podstate jednoduchý príbeh jednej obyčajnej americkej rodiny, odohrávajúci sa v krátkom čase. Úsporný Fanteho jazyk má veľkú výpovednú hodnotu a číta sa naozaj skvelo. Postavy sú uveriteľné, dej plynie bez väčších digresií. Novele nechýba humor, filozofické úvahy, emócie. 

Orgie 

"Držel jsem jeho silnou mozolnatou ruku a cítil jsem, jako bych měl v ruce kopyto nějakého zvířete. Ale byl to muj otec a nemohl být zvířetem, neboť byl muj otec a nekteřé věci prostě nebyly možné" (s.175).
Príbeh chlapca, ktorého otec pracuje ako stavebný robotník a jeho najlepším priateľom je istý Frank Gagliano. Jedného dňa muž menom Speed Blivins daruje chlapcovmu otcovi a Frankovi Gaglianimu kus údolia, v ktorom sa má údajne nachádzať zlato. A tak tam začnú obaja muži jazdiť pravidelne každý víkend. Lenže chlapcovej mame, prísnej katolíčke, ktorá nemôže prísť Frankovi na meno sa to akosi nepozdáva. Preto prikáže chlapcovi, aby išiel do údolia spoločne s otcom a jeho kamarátom. Chlapec je rozhodnutý odhaliť tajomstvo oboch mužov a preto si začne baliť tie najpotrebnejšie veci. O chvíľu vyrážajú na cestu...

Orgie sú krátkou poviedkou, v ktorej Fante dokázal na malom priestore ukázať svoje rozprávačské majstrovstvo. Fante bol Bukowskeho veľkým spisovateľským vzorom a v jeho tvorbe je jasne vidieť, že sa svojim idolom inšpiroval. Je zarážajúce, že autor Fanteho formátu ostal v podstate zabudnutý, hoci jeho diela patria vôbec k najlepšiemu, čo som kedy čítal. Ďakujem veľkému "Chinaskimu", že nedopustil, aby majster John Fante neupadol do prachu literárnych dejín. Rozhodne si to nezaslúži.