PUTOVANIE PO SLOVENSKU (Denník cestovatela, volnè pokračovanie)

13.9. 2019                                                                 Večer som si dal po príchode z Golianova "nitriansky trojboj" kalváriu, hrad a Zobor) a pred spaním som sa z posledných síl doplazil do sprchy. OK. Preháňam. Došuchtal.                                                              Je nové ráno, ja sedím na autobusovej stanici v Nitre, dojedám marhulové minitaštičky, ktoré zapíjam kapučínom z automatu. Dnes sa pokúsim konečne pokoriť Hviezdoslavovo, ktoré mi pri predchádzajúcej púti uniklo doslova o vlások. Prisahám Bohu, že keď to dnes nedám, tak si objednám vládny špeciál ministerstva vnútra, nech ma tam vysadí. Ok, nebudem taký náročný, uspokojím sa aj s novým jastrabom (rozumej typ vtrulníka). To by bola aká paráda, keby ma vysadil uprostred obce vedla sochy P.O. Hviezdoslava.                                                        Tak sa mi to na druhý pokus podarilo, dámy a páni. Nachádzam sa v obci Hviezdoslavov, v parku, v ktorom má majster svoj pamatník. Obec je v podstate rozdelená na tri časti. V tej prvej sa nachádzajú záhrady, v ďalšej je tzv. nový Hviezdoslavov, ktorý sa neuveritelným sposobom rozrastá (ako holubie exkrementy) a potom tu máme ešte starý dobrý (ten povodný) Hviezdoslavov, ktorý si zachováva este typicky dolniacku podobu. Našťastie. Uvidíme dokedy. Podla mňa je len otázkou času, kedy ho nenásytné ruky developerov chytia pod krk a začnú dusiť. Učupená socha Hviezdoslava akoby sa len neveriacky prizerala tomu, čo sa to s jeho obcou deje. Aké symbolické. Keby náš Palko mohol, určite by nad tým všetkym krútil hlavou.                                                Prečítam si jednu kratšiu novelu z výberu anglických klasických autorov a poberám sa zase ďalej..                                                                                                                              Druhú časť svojej púte končím v parku za Grasalkovičovým palácom v Bratislave. Podarilo sa mi za dva dni navštívit sedem obcí a popri tom si zaspomínať na študentské časy v Nitre. A ešte niečo navyše. Ale to si nechám, ak dovolíte, pre seba. Premýšlam, čo ďalej. Ešte by sa našlo niekolko cielov. Teraz si však dám dlhšiu pauzu a do konca kalendárneho roka by som rád ešte navštívil dve destinácie. Gabčíkovo a Sap (bývalé Palkovičovo). Ak by som to úspešne zvládol, počet návštev súvisiacich s priezviskami významných slovenských osobností, by som ukončil na čísle 21. Páni, keď som sa pred časom odhodlal do toho íst, o takom počte som ani len nesníval. Pokial mi to financie a zdravie umožnia, budem budúci rok pokračovať ďalej. Je skvelé dosahovať vytýčené ciele. No naďalej platí, že najdoležitejšia je cesta, cesta, cesta... 

Stretnutie cestovatela so spisovatelom :) 

Hneď je jasné, v akej obci sa nachádzame...