HODNOTENIE: **** KNIHA MESIACA MÁJ
"Za chvíli tě pak kontrolor požádal o prukazku. Pořád jsi ještě byla jako omámená a kamarádka do tebe musela šťouchnout. Situaci jsi vyřešila přehrávaným smíchem a já měl v tu chvíli jasno. Možná bys to nepřiznala, možná sis to ještě ani neuvédomovala, ale taky jsi to hrála. I ty jsi byla něco jako samotářka." (s.29).
David Federman je nadaný študent z New Jersey, ktorý práve ukončil strednú školu a prichádza na Harvard, kde sa zoznamuje s novými ľuďmi a zvyká si na nové prostredie. S novým spolubývajúcim Stevenom Zengerom si veľmi nesadnú, no vzájomne sa tolerujú. David sa po čase stáva súčasťou študentskej partie, ktorá si hovorí Matthewsovi darebáci. Jej členmi sú, okrem už vyššie zmieňovaného Stevena, napríklad aj Ivana, Carla a Sara. A práve so Sarou Cohenovou začne David chodiť. Je to však z jeho strany do veľkej miery len obyčajná vypočítavosť a zámienka, aby sa dostal čo najbližšie k dievčaťu svojich snov, k Veronice Wellsovej. Veronica je totiž Sarina spolubývajúca a okrem toho aj dievča, ktoré je totálne mimo Davidovej ligy. Jej chalan Liam je jeden z najobľúbenejších študentov na univerzite, no je tu ešte aj ženatý doktorand Tom Burkhard, ktorý po Veronice poľuje možno až príliš okato. David má však oproti svojim konkurentom jednu výhodu. Na rozdiel od Veronici dokáže písať výnimočné eseje a keďže majú viaceré predmety na angličtine spoločné, ona jeho pomoc potrebuje.
Sledujeme cestu nenápadného študenta, ktorému láska, alebo skôr posadnutosť, úplne zmení charakter. Kým spočiatku vyvoláva jeho správanie súcit, po premene jeho osobnosti by ste ho najradšej opľuli. Veronica v ňom prebudí všetko to temné, čo v jeho duši dlhé roky pokojne driemalo a čakalo len na správny okamih, kedy bude môcť naplno prejaviť svoju silu....
"Vytáhl jsem žaluzie a pozoroval, jak na blednoucí obloze mizí hvězdy, představoval jsem si, jak si tím mým převráceným předpubertálním jazykem říkame celé věty, jak mezi sebou nastolíme jedinečný spusob komunikace. Veronica a David, budou lidi říkat, mají svou vlastní řeč, jen oni si navzájem rozumějí." (s.93).
Veľmi zaujímavé spracovanie psychosexuálnej obsesie v príťažlivom univerzitnom prostredí. Príbeh nie je bohatý na dej, do popredia sa dostáva predovšetkým vnútorné prežívanie Davida Federmana a manipulatívne správanie Veronici Wellsovej. Tí z vás, ktorí zažili posadnutosť láskou na vlastnej koži (alebo si aspoň mysleli, že to bola láska) budú počas čítania cítiť takmer až fyzickú bolesť (aspoň ja som ju cítil dosť intenzívne). Samotár je v istom zmysle Kto chytá v žite v drsnejšom vydaní. V románe je použitých viacero citácii zo známych aj menej známych diel najmä americkej a britskej literatúry.
Pre mňa je kniha veľmi pozitívnym prekvapením, keďže o autorovi som doteraz nič nepočul (ročník narodenia 1979), pevne verím, že sa ešte dočkáme prekladu nejedného jeho diela či už do češtiny alebo do slovenčiny. Mne osobne sa český preklad Jiřího Hrubého veľmi pozdával.
Na záver asi len toľko. Láska je skvelá vec, pokiaľ zostáva v pozitívnej rovine, no treba si dávať pozor, aby sa nezmenila na obyčajnú závislosť alebo neprerástla do posadnutosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára