streda 30. mája 2018

RECENZIA: Richard Pupala - Čierny zošit (Marenčin PT, 2017)

HODNOTENIE:    ***

"Šiel domov a vzal so sebou skutočnú odpoveď. Ani Ivana nepovedala, čo ju naozaj trápilo, nie preto že nechcela. Nevedela, ako čosi také vysloviť. Nazrela do detskej izby. Kristián sedel na koberci. Nevyzeral, že spal. Zastala s rukou na kľučke a srdce jej zovrelo. Nemohla sa pohnúť. Hľadela na syna a on hľadel na ňu, akoby jej mohol čítať myšlienky a Ivanu striaslo, pretože sa jej zdalo, že v miestnosti je ešte niekto iný, a ten na ňu skočil zo skrine." (s.22). 




Zbierka zväčša krátkych poviedok neprináša veľa pozitívneho. Hrdinami jednotlivých príbehov sú prevažne čudáci a outsideri žijúci v meste alebo na dedine. Každá z poviedok skrýva v sebe niečo záhadné, tajomné, mystické, strašidelné. Paradoxne, kým sa autor pohybuje v reálnej rovine, jeho príbehy sú zaujímavejšie. Niektoré prvky, odohrávavajúce sa medzi nebom a zemou, sú do príbehov včlenené akoby umelo, dokonca až nasilu. Najmenej mi to vadilo v poslednej poviedke, ktorá má názov Starostlivosť, kde je atmosféra vystavaná skutočne veľmi kvalitne. Naopak, v prvej poviedke, Nožík so žltou rúčkou, pôsobí škriatok v červenej čiapke skôr komicky ako strašidelne, čo je škoda, lebo vzťah matky s dieťaťom vyznieva aj bez prítomnosti mužíčka mrazivo. Zaujala ma aj poviedka Zrkadlo, v ktorej sa mladý muž rozhodne prerobiť dom po starom otcovi a keď prichádza na dedinu, začnú sa diať veľmi zvláštne veci. 
Posledná poviedka, ktorej dal autor názov Strarostlivosť, má v podstate jednoduchý dej. Mladé rebelucúce dievča z mesta prichádza na vidiek, aby doopatrovala staršieho vdovca. No už od začiatku je jasné, že v dome panuje nedobrá atmosféra...

Petržalské rozprávky sú kratučké príbehy z najznámejšieho slovenského sídliska a jeho hrdinami sú poväčšine ľudia, ktorí nie sú psychicky vyrovnaní, majú problémy s alkoholom, so vzťahmi, so životom. Musím sa priznať, že tieto poviedky ma nejako zvlášť neoslovili. 

Ako už názov zbierky napovedá, veľa optimizmu v tejto útlej knižke nenájdeme. Sú príbehy, ktoré sa čítajú lepšie, sú také, pri ktorých som preskakoval aj celé pasáže. Taký priemer vhodný na cestu autobusom alebo vlakom. Nič menej, nič viac.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára