pondelok 14. mája 2018

RECENZIA: M.J. Arlidge - Keď čert nespí (Ikar, 2018)

HODNOTENIE:   ***

"Nastal okamih pravdy. Chytila voľný koniec a začala s odliepaním. Najprv veľmi pomaly, postupne o čosi rýchlejšie, až konečne odhalila celú tvár. 
  Pohľad, ktorý ju čakal, jej vyrazil dych. Nie preto, že by ju znechutila vosková tvár bez života, ale preto, lebo ho poznala. Ten úbožiak bol je priateľ. Jej dominátor." (s.23). 




Zatiaľ posledný prípad vyšetrovateľky Helen Graceovej bol len nedávno preložený do slovenčiny. Prípad, ktorý je pre Helen najosobnejší a zároveň najbolestivejší.
Predchádzajúca šéfka policajného oddelenia Ceri Harwoodová je preložená na iné policajné oddelenie a na jej miesto prichádza superintendant Jonatan Gardam, ktorý sa do Graceovej platonicky zamiluje a hoci je ženatý, túži s ňou prežiť erotické dobrodružstvo. Polícia nájde telo Jakea Eldera, ktorého Helen využívala v súkromnom živote ako svojho dominátora, no zároveň to bol jej blízky priateľ. Jake pracoval v klube Raj bolesti, ktorý sa orientoval na ľudí, ktorí preferujú  sadomasochistické praktiky. 
Ako sme už z predchádzajúcich Arlidgeho románov zvyknutí, Jake Elder nebude jediná obeť vraha. Postupne pribudne bisexuál Paul Jackson  a zvrhlík Max Paine. Hlavným podozrivým je Michael Parker, transvestita, ktorý je tiež známy pod umeleckým menom Samantha alebo Pandora. Do hry však vstupuje aj záhadná Angelique a majiteľ podniku Raj bolesti Sean Blakeman. Prípadu sa ujme zohratí tím vyšetrovateľov: Charlie Brooksová, McAndrewová, Lucasová, Edward. Seržantka Charlie Sandersonová sa pokúsi infiltrovať priamo medzi členov klubu.


"- Sloboda. -
Heslo na ktorom sa dohodli. lenže hlas mal slabý, ledva ho bolo počuť. Neprekvapilo ho, že nereagovala, preto zopakoval o poznanie hlasnejšie.
- Sloboda. -
Stále nič. Bola tam, vnímal, ako sa pohybuje. Prečo neodpovedala? O takých veciach sa nežartuje. Len čo zaznie heslo, zábava sa končí.
- Sloboda! - zreval na plné pľúca, vyplašený strachom. 
  Počul ako k nemu podišla, do očí sa mu tlačili slzy. Najradšej by ju roztrhol napoly, ale ak ho hneď pustí, možno... Čosi trhala. Čo to bolo? Vyslobodzovala ho z obleku? Prerezala putá? Vtom sa mu čosi pritislo na tvár. Trhol sa a šokovaný si uvedomil, čo sa deje. Ten predchádzajúci zvuk, netrhala putá, ale lepiacu pásku, ktorou mu práve prelepila ústa.
- Pusti ma. -
Najradšej by zreval ako zviera, no páska držala  a tlmila slová.
- Rada by som, zlatko, ale ešte sme ani nezačali. - " Posledné slovo povedala s takým potešením, že Max sa takmer povracal. V tej chvíli ho už naplno ovládol strach - neskoro si uvedomil, akú obrovskú chybu spravil., keď pristúpil na jej hru, a že za svoj omyl zaplatí životom." (s.155).  
Helen Graceová netuší, že jej úhlavná nepriateľka, investigatívna novinárka Emilia Garanitová, chystá pascu, ktorá má definitívne pochovať jej policajnú kariéru. Zdá sa, že tentoraz sa jej to konečne podarí...      

Príbeh sa odohráva prevažne v tmavom až temnom prostredí, ktoré schováva mnohé tajomstvá. Helen Graceová od začiatku vie, že sa pohybuje na tenkom ľade. Tento prípad sa jej dotýka až príliš osobne, vôbec si neuvedomuje, že vlastný kolegovia ju sťahujú ku dnu. 
Všetko v podstate ostáva ako v predchádzajúcich dieloch. Hlavná vyšetrovateľka, policajný tím, viacnásobný vrah, ktorého meno sa dozvieme v záverečnej časti románu a intrigy jednej ambicióznej novinárky. V podstate priemerný kriminálny román, ktorý si však už stihol nájsť dostatok priaznivcov aj medzi slovenskými čitateľmi a preto sa k nemu vydavateľstvo Ikar opakovane vracia.   

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára