nedeľa 11. februára 2018

RECENZIA: Pavol Rankov - Miesta, čo nie sú na mape (Slovart, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"Našťastie som mal toľko súdnosti, že keď som sedel pred notebookom a dopísal denníkový záznam toho dňa, nezačal som hneď vymýšľať poviedku. V ten večer by to mohla byť len nesmelá erotika vysokoškoláka s gymnazistkou." (s.201). 



Marek a Natália študujú na vysokej škole v Olomouci odbor s mierne komplikovaným názvom - obecná lingvistika a teória komunikácie s umelovednými štúdiami. Obaja sú zo Slovenska a to ich zbližuje. Marek sa pokúša písať poviedky a Natália je ich prvou kritičkou. Obaja majú pocit, že si rozumejú ako po stránke vzťahovej, tak aj intelektuálnej a sexuálnej: "... pretože naše telá do seba dokonale zapadajú. Moja brada má svoje presné miesto na tvojom väze. Tam, kde tvoj zadok vystupuje dohora, sa moje bedrá v oblúku prispôsobujú tvojim tvarom. Sme dokonale kompatibilné legové kocky." (s.58). 
Zatiaľ čo v Olomouci im to výborne klape, problém nastáva, keď odchádzajú navštíviť NatáliInu rodinu do Zálesnej Poruby, kde sa Marek postupne zoznamuje s Natáliinou mamou Janou, ktorá je stále veľmi atraktívna žena, s nemenej príťažlivou tetou Petrou a Natáliinou mladšou sestrou Klaudiou: "Zostávalo mi len dúfať, že aspoň stará mama ma neočarí ženským šarmom." (s.78). Stará mama inak vystupuje ako veľmi pragmatická žena: "Povedal som, že na starej mame sa mi páči  aj tá jej ideologická štýlovosť: nechodí voliť, lebo na Slovensku nemáme agrárnu stranu." (s.90). 
Idylické chvíle na malebnej oravskej dedinke sa postupne menia na utrpenie, ktoré vnímajú obaja partneri. Ako zlý duch visí vo vzduchu Markova tragická minulosť, ktorá je úzko prepojená s jeho bratrancom, talentovaným umelcom Jonášom. Celú pravdu sa dozvieme na konci románu, keď sa Marek vyspovedá náhodnému cestujúcemu v uháňajúcom vlaku.

Príbeh sa začína Markovou poviedkou, ktorú dá prečítať svojej priateľke Natálii. Pre nasledujúce udalosti má začiatok románu svoj zásadný význam. Kapitoly, ktoré sa odohrávajú v Olomouci, mi štýlom pripomínajú Kunderove Smiešne lásky a pre mňa osobne je to najpríťažlivejšia časť románu. Menej zaujímavou je pre mňa pasáž, ktorá sa odohráva v Zálesnej Porube, ale tiež má svoj význam pre ďalšie udalosti, ktoré budú nasledovať. Gradácia v závere je celkom zaujímavá, aj keď nie až natoľko neočakávaná, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V popredí príbehu sú najmä Marek a Natália, ostatné postavy v románe hrajú skôr sprievodnú úlohu. Z vedľajších postáv vám odporúčam všímať si hlavne záhadného Jonáša. 
Kniha je rozdelená na 16 kapitol a tie dve stovky strán prečítate pomerne rýchlo. Osobne sa mi páči formálna stránka. Obal knihy je pútavý hneď na prvý pohľad. 
Miesta, čo nie sú na mape, sú takou papierovou jedno hubkou  do vlaku, ktorá vám spríjemní cestu. Na druhej strane vám príbeh Marka a Natálie pomerne rýchlo vyprchá z hlavy. Záleží, čo od knihy očakávate.      

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára