utorok 13. februára 2018

RECENZIA: Lloyd Jones - Pán Pip (Odeon, 2008)

HODNOTENIE:   ****

"Svět, do něhož nám pan Watts nabízel utéct, nebyla Austrálie nebo Moresby. Dokonce to nebyla ani jiná část ostrova. Byla to Anglie devatenáctého století a Nadějných vyhlídek. Namáhavě jsme se prodírali s jeho pomocí tou cestou, každý z nás s vlastními útržky a pan Watts jako kormidelník, který je třídil a skládal do souvislého tvaru." (s.120).  



Rozprávačkou tohoto inšpiratívneho románu je dospievajúce dievčatko menom Matilda. Príbeh sa odohráva na rozhraní osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia v Melanézii (konkrétne v dedine s komplikovaným názvom Bougainville), kde sa odohrávajú intenzívne krvavé boje o nezávislosť. Ostrov opúšťa aj posledný beloch, miestny učiteľ, a domorodci sú ponechaní napospas osudu. Do tejto atmosféry prichádza záhadný pán Watts, ktorý dostane prezývku Buľva. Spoločne s manželkou Grace sa nasťahujú do jedného zo slamených domčekov a tento tajomný beloch začne učiť miestne deti. Namiesto klasických predmetov však každé ráno deťom predčítava z klasického románu Nádejné vyhliadky od Charlesa Dickensa. Jednak, aby deti zoznámil s iným svetom a jednak, aby ich myšlienky izoloval od ťažkej situácie, ktorá panovala v tom čase na ostrove. Keď pri jednej udalosti pán Watts o knihu príde, spoločne s deťmi si príbeh rozprávajú bez pôvodnej predlohy. Upravujú si jednotlivé kapitoly podľa vlastných predstáv a fantázie. Udalosti na ostrove medzitým gradujú. Povstalci vtrhnú do dediny, zavraždia nielen Matildinu mamu Dolores, ale aj pána Wattsa. Matilda už nemá dôvod dlhšie ostávať na ostrove. Rozhodne sa preto odcestovať za otcom do Austrálie. Naposledy ho videla pred štyrmi rokmi, keď sa lietadlo vznieslo do vzduchu a odnieslo ho preč. Aspoň tak má tento okamih Matilda uložený vo svojej hlave.

Od tragických udalostí uplynuli už štyri roky. Matilda má sedemnásť, no stále sa nedokáže zbaviť spomienok na pána Wattsa, Nádejných vyhliadok, Charlesa Dickensa a pána Pipa. Rozhodne sa preto o svojom bývalom učiteľovi, ktorý tak významne ovplyvnil jej život, zistiť niečo viac. Vyhľadá jeho rodinu, známych, navštívi jeho predošlé pracovisko v Anglicku. A zastaví sa aj v múzeu Charlesa Dickensa. Čo sa Matilda o záhadnom učiteľovi dozvie? A uspokoja ju informácie o jeho predošlom živote alebo to bude naopak pre ňu sklamanie? 

" - Tak se na to podívejme, - pokračoval.  - Pip je sirotek, jemuž se dostane příležitosti vytvořit si vlastní osobnost. a osud. Pipova zkušenost nám také připomíná zkušenost emigranta. Oba opouštějí místo, kde vyrustali. Oba se staví na vlastní nohy. Oba mohou svobodně a nově utvářet sami sebe. Oba majú rovněž svobodu chybovat...-" (s.73). 

Román má hneď niekoľko rozmerov. Mohli by sme ho čítať ako klasický príbeh, ale aj ako filozofické zamyslenie. Je to istým spôsobom detektívka (pátranie po skutočnom živote pána Wattsa), ale aj dráma (vtrhnutie nepriateľskej armády na ostrov).
Opis Melanézie pôsobí veľmi realisticky, naozaj budete mať počas čítania pocit, že sa nachádzate na exotickom ostrove niekde v Tichomorí a neraz sa prichytíte pri túžbe zaplávať si v teplých morských vlnách.

" - Děti, já jsem vám přišla povyprávět o víře, - řekla. - V něco musíte věřit. Ano, musíte. Dokonce i palmy věří v okolní vzduch. A ryby věrí v moře." (s.37). 

Veľmi milá knižka, ktorá bude vo vás doznievať ešte niekoľko dní po prečítaní. Niečo v zmysle Malého princa alebo Boha múch. Preto ju ťažko zaradiť do nejakej vekovej kategórie. Záleží na vás, akými očami sa rozhodnete na Pána Pipa pozerať...

Aj vám pripomína obal knihy ukážku z nejakého komiksu alebo kresleného seriálu? Podľa mňa sa veľmi podaril.    

           

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára