HODNOTENIE: *** NAŠA OSMIČKOVÁ
" - Synagóga bola postavená solídne. Preto, ak sme ju chceli vyhodiť do vzduchu jedným výbuchom, čakala našich pyrotechnikov a elektrikárov náročná práca. Ale bol to krásny pohľad! - rozprával s iskrou Stroop. - Fantasticky malebný a efektný obraz! Stáli sme s mojim štábom dosť ďaleko od synagógy. Dôstojník pyrotechnikov, zodpovedný za správny výbuch, mi prostredníctvom Maxa Jesuitera odovzdal zariadenie, ktoré cez elektrické vedenie vyvolalo súčasný výbuch náloží v múroch syngógy. Jesuiter prikázal úplné ticho. V odleskoch horiacich budov stáli moji unavení a špinaví schopní dôstojníci i vojaci. Predlžoval som chvíle plné očakávania. Nakoniec som zakričal: "Heil Hitler!" a stisol som gombík. Ohnivý výbuch sa vzniesol k oblakom. Hromový treskot. Koláž farieb. Nezabudnuteľná alegória triumfu nad židáctvom. Varšavské geto prestalo existovať. Lebo tak to chcel Adolf Hitler a Heinrich Himmler." (s.250).
Nie nadarmo sa hovorí, že život píše tie najneuveriteľnejšie scenáre. Táto kniha je toho jasným príkladom. Kazimierz Moczarski, autor tejto knihy, bol počas druhej svetovej vojny členom protifašistického Zväzu národného odboja - Krajinskej armády. Bol veľmi aktívny počas Varšavského povstania v roku 1944. Po vojne bol zatknutý a viackrát súdený za svoju príslušnosť ku Krajinskej armáde, ktorá bola predĺženou rukou poľskej exilovej vlády (po oslobodení Červenou armádou KA nesúhlasila s orientáciou na Moskvu).
Vo väzení sedel Moczarski až do roku 1956, pričom sa mu podarilo vyhnúť trestu smrti a napokon bol rehabilitovaný. Väzenie však na ňom zanechalo zdravotné následky, zomrel v roku 1975.
Od 2. marca do 11. novembra 1949 sa Moczarski nachádza vo varšavskom väzení s názvom Mokotóv. Spoločnú celu zdieľa s bývalým príslušníkom SS - Gruppenfuhrerom Jurgenom Stroopom, jedným z hlavných likvidátorov Varšavského geta v roku 1943 a Gustavom Schielkem z Hannoveru, dlhoročným profesionálnym poddôstojníkom Sittenpolizei (oddelenie kriminálnej mravnostnej polície). Schielke počas Moczarskieho rozhovorov so Stroopom vystupuje najčastejšie v úlohe akéhosi mediátora.
Počas Varšavského povstania bol práve autor tejto knihy jedným z tých, ktorí boli vybratí, aby sa pokúsili spáchať na Stroopa atentát. Neúspešne. Teraz zdieľajú spoločnú celu.
Stroop bol človek sotva priemernej inteligencie, ktorý to však svojou až fanatickou poslušnosťou dotiahol tesne za vtedajšiu elitu tretej ríše. Pochádzal z malebného nemeckého krajinského okresu, ktorého hlavným mestom bol Detmold, ležiaci kúsok od Bielefeldu. V čase, keď bol Stroop ešte malým chlapcom, všetci obyvatelia v kraji verne slúžili vtedajšiemu grófovi. Stroopov otec bol policajtom. Malý Jurgen nemal záujem o humanitné vedy, pohŕdal intelektuálmi aj vzdelaním. V jeho živote hrali najdôležitejšiu úlohu zbrane a prísna vojenská disciplína. Dokazuje to aj príhoda, keď rozpredával vzácnu knižnicu po svokrovi, s mnohými jedinečnými exemplármi: " - Na ďalší deň prišiel kamión, naložili knihy, ale predtým ich zabalili, každú zvlášť. Nikdy som si nemyslel, že také zbytočnosti môžu toľko stáť. -
- Boli tam vzácne knihy? -
- A viem ja? Nevyznám sa v tom. Ale boli tam nejaké náboženské alebo filozofické čmáranice zo 17. storočia. A aj staršie. - (s.52).
Jurgen Stroop bol človek, ktorý sa veľmi rád počúval. A tak sa postupne vo svojich spomienkach čoraz viacej otváral. Je samozrejme otázne, čo všetko z jeho rozprávania je pravda, a čo len nostalgicky vylepšené táraniny. Stroop bol jeden z tisícov Nemcov, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne a z jej výsledku bol sklamaný a frustrovaný. Preto ani fakt, že sa vrátil živý a bez zranenia, nepokladal za príliš veľké šťastie. V prvom rade vnímal výsledok vojny ako potupu nemeckého národa. Počas vojny sa zamiloval do dievčaťa, ktorú v rozhovoroch nazýval Lona C. Vtedy mu ešte nevadilo, že bola židovkou. Krátko po vojne začal otvorene sympatizovať s Hitlerovou politikou a konať v jej mene. On sám si najväčšie meno spravil potlačením, už viackrát spomínaného Varšavského povstania: "Plameňmi, ohňom a dymom sme vykúrili Židov! Pane, ako len kričali od toho smaženia a údenia! Ako ochotne sa vzdávali a išli do zajatia! Pravda, časť z nich spáchala samovraždu, ale zvyšok sme vysťahovali a... okamžite do vagónov, do Treblinky!" (s.206). Za odmenu bol prevelený na Balkán a neskôr do Grécka, kde sa podieľal na masovej deportácii miestnych Židov. Istý čas pôsobil ako vychovávateľ nemeckej mládeže a pripravoval budúcich vojakov Hitlerovej armády. Tesne pred koncom vojny slúžil v jednotke, ktorá sa podieľala na poprave amerických letcov.
Jurgen Stropp bol ženatý a vychovával dve deti. Samozrejme v duchu nemeckého nacionalizmu. Syna Olava a dcéru Renate. Do posledného dychu veril v Hitlerovu politiku a v ideu tretej ríše. Nepochyboval ani o nadradenosti germánskej rasy a škodlivosti židov: "Židia nemajú, teda nie sú v stave mať pocit cti a dôstojnosti. Veď Žid nie je plnohodnotným človekom. Židia sú podľudia. Majú inú krv, iné tkanivá, iné kosti, inak rozmýšľajú ako my Európania, "árijci", a zvášť my - "nordici" (s.226). Jurgena Stroopa obesili v marci roku 1952 za spáchanie viacerých vojnových zločinov.
" - Videl som taký prípad: najprv sme vytiahli matku. Napoly v bezvedomí, špinavá, bledá, s pivničnou pleťou, pozerá ako zhypnotizovaná do otvoru bunkra, kde zostalo jej dieťa, maličký synček.. -
- Nehovorte ďalej, mlčte! - vykríkol som náhle. - Pán Stroop, nehovorte už nič... Prosím. -
Bola to moja prvá prosba k Stroopovi. A posledná.
V ten deň sme sa viac nerozprávali. Nikto nečítal knihy. Nikto si nespieval pesničky ani pochody." (s.223).
Je samozrejme otázne, do akej miery sú rozhovory Moczarkieho so Stroopom pravdivé. Je možné, že viaceré pasáže si autor dodatočne upravil a prispôsobil. Nič to však nemení na dôležitom a vzácnom svedectve jedného sfanatizovaného nemeckého generála, ktorý "len" plnil príkazy svojich nadriadených. Vlastne ako väčšina vtedajších nemeckých vojakov. Akoby sa slobodná vôľa v tom čase utopila niekde v koncentračných táboroch a na bojových poliach, či šírych moriach. Nie je to strhujúce románové čítanie, ale predovšetkým výborne napísaný dokument o dobe, v ktorej mnohí prestali veriť, že Boh skutočne existuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára