RECENZIA: Nedeľné šachy s Tisom (Dixit, 2016)

HODNOTENIE:   ***


"Boli mi vzácne tie popoludnia pri šachu a hoci som nesmela kibicovať, po Monsignorovom odchode som smela za neho partiu dohrať. Nechcem, aby to vyznelo ako nepríjemná chvála vlastnej osoby, ale málokedy som prehrala, hoci Monsignor svoju obľúbenú vetu - dohraj to za mňa, dieťa moje, obyčajne vyslovili až vtedy, keď si zrazu spomenuli na neodkladné pracovné povinnosti. Pravdou je aj to, že som k nim tak veľmi prilipla, že by som bola pre Monsignora urobila čokoľvek. Ako aj pre pána lekárnika. Boli to po otcovom odchode dvaja najdôležitejší muži v mojom živote. Veľmi mi záležalo na tom, aby spolu dobre vychádzali"(s.174). 


Autor sa pri písaní románu podľa vlastných slov opieral o tri zdroje: historickú fotografiu, ústne podanie a autorskú fikciu. Ako už názov napovedá, príbeh sa odohráva v štyridsiatych rokoch v období Slovenského štátu. Hlavná postava Anna Žitňanská je mladé dievča vyrastajúce v Bánovciach nad Bebravou, v meste, v ktorom pôsobí aj budúci prezident Slovenského štátu Monsignor Tiso. U pána farára dokonca pracuje ako jeho osobná zapisovateľka. Aj keď Anna  je mentálne zaostalá, vníma všetky veľké aj malé udalosti a vtedajšiu politickú situáciu, len si ju vysvetľuje po svojom. Aj pre ňu (podobne ako pre pána farára) predstavujú komunisti prisluhovačov samotného diabla. Anna vyrastá so svojou matkou, ktorá ju po odchode manžela (Anninho otca) vychováva pevnou rukou. Annin brat odišiel študovať do Bratislavy, kde sa pridal ku komunistom a domov chodieva len zriedkavo. Anna má najlepšiu priateľku Alicu, mladé tvrdohlavé židovské dievča, ktoré sa zamiluje do lekára vykonávajúceho prax v Trenčianskych Tepliciach, sympatizujúceho s fašistami - Adolfa Becka. Napriek pokračujúcej vojne život v Bánovciach plynie ďalej. Podobne ako iné slovenské mestá, aj Bánovce majú svoje postavy a postavičky, ktoré sa snažia v prvom rade prežiť. Pána lekárnika, pani lekárnikovu, sesternice Anninej matky, členov Hlinkovej gardy, židovských obyvateľov, ale aj radových občanov Bánoviec. Anna žije svoj každodenný život, ktorý vníma podobne ako Forrest Gump alebo Ondráš Machuľa. Občas budete mať pocit, že čítate niektorú z poviedok Janka Jesenského, Martina Kukučína alebo Boženy Slančíkovej - Timravy. 

Román je obohatený o viacero dobových fotografií, ktoré dokážu čitateľa ešte výraznejšie vtiahnuť do deja. Veľmi dobre je zvolený dobový jazyk a historický slovník. Pokiaľ ide o postavy, najzaujímavejšie je vykreslená Anna Žitňanská, ktorej výborne sekunduje jej najlepšia priateľka Alica Winklerová. Takisto aj prezident Jozef Tiso, ktorý pôsobí po celý čas tragikomicky, čím dodáva románu zaujímavý nádych. Kapitola, v ktorej sa Anna spovedá pánu prezidentovi zo svojich hriechov, patrí k najsilnejším pasážam knihy. 

Veľmi pôsobivá kniha, ktorej najväčším pozitívom je zvolený rozprávač, t.j. hlavná postava Anna Žitňanská, žena, ktorá si svoju tragédiu a tragédiu Bánovčanov ako aj celého vtedajšieho Slovenského štátu vysvetľuje po svojom a ani po rokoch, keď ju komunisti umiestnia v ústave pre choromyseľných, nerozumie, čoho všetkého bola súčasťou. Tragikomédia. 

Veľmi potrebné dielo, najmä dnes, keď opäť vnímame vzostup nacionalistov po celej Európe a pri tom máme pocit, že dejiny a s nimi spojené tragédie sa opakovať nemôžu. Že to ľudstvo už nikdy nedopustí. Naozaj?