RECENZIA: Jean Michel Guenassia - Klub nenapraviteľných optimistov (Premedia, 2016)

HODNOTENIE:   *****


Po dlhšej dobe som zažil niečo ako čitateľský orgazmus. Guenassia, ktorý písal svoj román takmer sedem rokov, opustil z dôvodu jeho realizácie kariéru scenáristu a dramaturga. Myslím si, že spravil dobre, pretože vytvoril skutočne veľký román. A to ako po stránke formálnej, tak aj obsahovej. Priznám sa, že som premýšľal, či si mám knihu požičať. Odrádzalo ma v prvom rade meno neznámeho autora, potom takmer 580 strán a pomerne drobné písmo. Po prečítaní románu ľutujem, že kniha nemala aspoň o ďalších 500 strán viac.

Francúzsko 60tych rokov. V Paríži sa schádzajú významní umelci celej východnej a strednej Európy, ktorí tu nachádzajú azyl pred hrôzami komunistického režimu ( bývalý špičkový sovietsky pilot a zároveň geniálny šachista Leonidov, skvelý maďarský herec Tibor Balász, znalec gréckeho jazyka Gregorios, všetkými členmi nenávidený Sašo, jeho brat Igor, Maďar Imré, Poliak Tomasz, český špičkový historik Pavel píšuci životnú knihu o Brestlitovskom mieri a bývalý nemecký bojovník proti Hitlerovi pracujúci v Paríži ako premietač filmov – Werner ). A do tohto klubu, ktorého členom bol aj samotný Sartre, vojde na začiatku 60tych rokov dvanásťročný Michel Marini, vášnivý čitateľ a fotograf, veľmi dobrý hráč stolného futbalu, priemerný študent, milovník rock and rolu, chlapec, ktorý hľadá samého seba: „Zo zvedavosti  som odhrnul záves. Na dverách bolo kostrbatým písmom napísané: -Klub nenapraviteľných optimistov. S búšiacim srdcom som opatrne vošiel. Čakalo ma najväčšie prekvapenie v živote“(s.70).

Michel žije v dobre situovanej obchodníckej rodine, ktorej vládne pevnou rukou jeho matka Helen. Michelov starší brat Franck (veľmi zaujímavá postava románu pripomínajúca rebela Francka zo seriálu Vtáky v tŕní) dobrovoľne odchádza do francúzsko-alžírskej vojny, aby sa tak nadobro oslobodil spod matkinho vplyvu. Táto vojna navždy zmení jeho život. Cez Francka sa Michel zoznamuje s rebelom Pierrom, ktorý ho zasvätí do tajomstiev rockovej hudby a padne len štyri dni pred koncom francúzsko–alžírskej vojny a jeho sestrou Cécile, ktorú platonicky miluje. Michelov život sa istý čas odohráva v Klube nenapraviteľných optimistov, v ktorom sa vedú tie najvášnivejšie diskusie plné neuveriteľných spomienok a striedajú sa v ňom skvelé šachové partie, v Luxemburskej záhrade, kde sa Michel stretáva s krásnou a tajomnou Cécile - priateľkou jeho brata Francka, v knižnici, v ktorej si Michel požičiava desiatky svetových románov.

Dávno sú preč časy, keď sa Michel stretával s Franckom, Pierrom, Cécile, zostali mu len knihy a spomienky. Keď má sedemnásť rokov, jeho život silno ovplyvnia dve osoby. Šestnásťročné dievča menom Camille a záhadný muž menom Sašo, ktorý pracuje vo fotoateliéri. Stretnutie s Cécile bolo ako výbuch sopky, bolo to vášnivé, silné aj bolestivé zároveň: „Prepásol som jedinú a výnimočnú príležitosť a mohol som to vyčítať iba sám sebe. Vyčítal som si to ako nikdy. Ak je všetko dané ale vopred, bolo to možno napísané vo hviezdach, že my dvaja na seba iba narazíme, že ju nechám odísť bez mena a priezviska a že ju budem do konca života hľadať. Možno ju stretnem o sedemdesiat rokov. Ja budem plešatý, tučný a bez zubov. Ona bude vráskavá a chromá. Budem chodiť o palici. Bude šťastná, že ma znovu stretla. Uvedomíme si, že sme sa celé roky márne hľadali v tej istej štvrti. Vždy sa o niekoľko sekúnd minieme. Často bude na mňa myslieť skôr ako sa sklamaná vydá za niekoho iného a bude s ním mať šesť detí. Konečne sa dozvieme svoje mená. Vezmem ju za jej zošuverenú ruku. Budeme sa na seba nežne usmievať“ (s.436).

Michel Marini mi prirástol k srdcu podobne ako Holden Caulfield, hrdina románu Kto chytá v žite, alebo ako mladý Hank v autobiografickom románe Charlesa Bukowskeho Šunkový nárez, či Londonov Martin Eden. Michelova vášeň pre čítanie, potláčané rebelantstvo, nepochopenie spoločnosťou, snaha nájsť samého seba z neho robia priam kultovú postavu.

Vďaka Michelovi som mal aspoň na pár dní pocit, že som členom skvelého Klubu nenapraviteľných optimistov. Bravúrny román, realistické vykreslenie Paríža 60tych rokov, výborný príbeh, zaujímavé postavy, famózne vykreslenie života disidentov, jednoducho úžasné. Nie som človek, ktorý plytvá superlatívmi (tí, čo ma poznajú určite budú súhlasiť), ale Klub nenapraviteľných optimistov je priam geniálny. Amen.