"Když vyjde slunce, vstávám i já.
- Zase si v noci skřípala zuby, mami, - říka mi.
- Zase jsem křoupala? Promiň. -
- Jako bys jedla kámen. -
Piju kávu, otvírám okno, dívám se. Svět existuje. " (s. 84).
"Existují tři otázky, které v dnešní Bosně nikdo nikomu nepoloží: Co tvuj muž? Co syn? Co si dělal za války?"
Juhoslávia tvorila celé desaťročia akúsi spojnicu medzi západom a východom. Pre väčšinu občanov východného bloku (vrátane Čechoslovákov) predstavovala vysnenú dovolenkovú destináciu, ale aj jednu z mála možností, ako sa pokúsiť emigrovať do krajín západnej Európy. Po páde železnej opony, čoraz viacej napäté vzťahy, vyústili do krvavej občianskej vojny, ktorá si vyžiadala tisíce obetí. Umelo vytvorená krajina, ktorá bola nábožensky a etnicky príliš rozmanitá na to, aby sa dokázala udržať ako celok, sa začala brutálnym spôsobom rozpadať. Následky občianskej vojny v Juhoslávii pociťuje Európa v podstate dodnes. Potomkovia generácie deväťdesiatych rokov 20. storočia dnes úspešne reprezentujú viaceré krajiny, do ktorých utiekli ich rodičia v čase občianskej vojny (Švédsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko...). Za všetkých stačí spomenúť jediné meno. Futbalista Zlatan Ibrahimovič.
V knihe poľského novinára rezonujú dve mená - Ratko Mladić a Slobodan Milošević. Autor poskytol priestor obom stranám, ktoré boli súčasťou občianskej vojny v Juhoslávii, čím sa stáva jeho dielo názorovo vyváženejšie. V popredí sa nachádza bosnianske mesto Srebrenica, v ktorom došlo ku genocíde moslimskej časti obyvateľstva, oficiálne bolo potvrdených 8373 obetí, štatistiky však neuvádzajú stovky vrážd neplnoletých a masové znásilnenia žien.
Napriek tomu, že knižka poľského autora je pomerne útla, ( má necelých 120 strán), obsahovo je veľmi silná. Ťažko uveriteľné výpovede obetí konfliktu, identifikácia obetí masakru na základe nájdených pozostatkov, psychicky vyhasnuté ľudské trosky, ktoré len posedávajú na priedomí a snažia sa vymazať spomienky, ktoré im dodnes spôsobujú nočné mory. Preto je asi lepšie si toto reportážne dielo dávkovať postupne. Knihy tohto typu je potrebné si občas pripomenúť, aby sme nemali pocit, že dnes sa už nič podobné stať nemôže. Veď polovica deväťdesiatych rokov 20. storočia je z pohľadu histórie taká nedávna, akoby sa to všetko odohralo len včera.
"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára