"Náš vztah je prost jakékoliv erotiky. Jsem o dvacet let starší než paní Bermanová a už jsem příliš šeredný, než aby mě mohl milovat někdo jiný než pes. Opravdu vypadám jako postřelený leguán, a navíc mám jen jedno oko. Co je moc, to je příliš." (s.21).
Kultový americký autor Kurt Vonnegout jr. napísal životopis fiktívneho maliara arménskeho pôvodu Raba Karabekiana, ktorý má šesťdesiat osem rokov a žije sám vo svojom veľkom dome. Spoločnosť mu robí len kuchárka a jej pätnásťročná dcéra Celeste. Občas sa zastaví sused, bývalý spisovateľ v dôchodkovom veku, Paul Slazinger. Raba si spomína na doby, keď ešte len umelecky začínal, vracia sa k minulosti svojich rodičov, ktorí sa stali obeťami genocídy, premýšľa nad svojou prvou manželkou Dorothy a nad druhou ženou Edith Taftovou. Raba dobrovoľne narukoval do vojny, kde prišiel o oko, čo mu však nebránilo v neskoršej tvorivej činnosti. Často sa v myšlienkach vracia k svojej veľkej múze a milenke Marilee Kempovej. S nenávisťou si spomína na Hitlera a Mussoliniho. Taliansky duce pripravil o život jedného z jeho najlepších priateľov. Chýbajú mu však aj ďalší priatelia a kolegovia z výtvarných kruhov, ktorí väčšinou zomreli v najlepšom veku: Dan Gregory, Terry Kitchen, Fred Jones, Jackson Pollock a ďalší. Zato vzťahy s kurátorkou Polly Madisonovou, ktorá mala na starosti výstavy jeho obrazov, sa neprečistili ani po rokoch.
Raba si uvedomuje, že sa z neho stal typický usadený dôchodca, ktorý žije vo svojich spomienkach, nadáva na celý svet, je cynický, sarkastický a namiesto maľovania sa z neho stal vášnivý zberateľ umeleckých diel. "Malíř jsem byl možná mizerný, ale jaký se to ze mě vyklubal sběratel!" (s.18).
Našťastie sa súčasťou jeho upadajúceho života stane nová suseda Cirle Bermanová, ktorá pracuje na svojom debutovom románe, je od Raba výrazne mladšia a zatiaľ ešte plná života. Dokáže svoju energiu preniesť aj na vyhasnutého umelca a postaviť ho späť na nohy?
Modrofúz je román, v ktorom sa prelína umelecký svet s dejinami, politikou a spoločenskou situáciou minulého storočia. Fiktívne mená sa striedajú s menami skutočných osobností, čím sa dielo stáva uveriteľnejšie a čitateľsky atraktívnejšie. Nečakajte klasický román, ide skôr o dielo písané formou krátkych zápiskov doplnené o spomienky, citáty a úvahy. Modrofúza si určite viacej vychutnajú ľudia, ktorí majú o výtvarnom umení väčší prehľad, ale ani my ostatní sa v ňom našťastie nestratíme. Kurt Vonnegut jr. bol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia na amerických univerzitách považovaní študentmi za kultového autora. Myslím si, že rozumiem, prečo si dokázal vybudovať tento status, no obávam sa, že v dnešnej dobe by to mal predsa len o máličko zložitejšie. Doba aj tvorba sa medzičasom posunuli niekam úplne inam, a aj väčšina slávnych spisovateľov plní dnes úplne iné posolstvo, ako tomu bývalo v minulosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára