" - Ty amerikánka jedna! - robila si z nej často Ranyinudo srandu. - Hľadíš na všetko americkými očami. Ibaže problém je, že ty ani skutočná amerikánka nie si. Kebyže máš aspoň americký prízvuk, to tvoje frflanie by sme ti ešte tolerovali! - " (s.488).
Príbeh o tom, aké ťažké je byť v Amerike cudzincom, najmä keď ste černoch pochádzajúci z Afriky.
Ifemelu vyrastala v bývalom hlavnom meste Nigérie Lagos, v ktorom mala svoju rodinu, priateľov a známych. Zamilovala sa do Obinzeho, miestneho fešáka, ktorému tiež nebola ľahostajná. Všetko spelo k tomu, že sa po škole vezmú a založia si rodinu. Lenže Ifemelu túži po štúdiu v zahraničí a preto odcestuje za svojou tetou Ujou do New Yorku. Teta Uju bola kedysi milenkou nigerijského generála, ktorému porodila syna Dikeho, dnes Ifemeluinho bratanca. Ifemele si s Obinzem, pred jej odchodom sľúbia, že len čo sa ona vráti späť do Nigérie, budú vo vzťahu pokračovať: "Keď Ifemelu spoznala Obinzeho, povedala tete Uju, že stretla lásku svojho života a teta Uju jej poradila, aby mu dovolila bozkávať ju a dotýkať sa jej, ale nech mu nedovolí do nej vojsť." (s.73). "Navždy si bude pamätať tú chvíľu, tie slová: - Tokám pri tebe - " (s.80).
Ifemile sa v New Yorku pretĺka ako sa dá. Robí ťažké fyzické roboty, často krát si však vôbec nedokáže nájsť prácu a na vlastnej koži pociťuje, že farba kože zohráva v súčasnej Amerike stále dôležitú úlohu. Aj keď sa občas stretne so svojou kamoškou Ginike, ktorá pochádza rovnako ako Ifemele z Nigérie, akosi sa nevie preniesť cez Ginikin americký akcent a zmenený štýl života: "Ginika sa zasmiala. - Lebo taká je Amerika. Máš sa tváriť, že niektoré veci nevidíš" (s.162).
Keď je Ifemele už dlhší čas bez peňazí a bez práce, podľahne ponuke jedného tučného obchodníka a za peniaze sa s ním vyspí. Cíti sa previnilo a z tohto dôvodu preruší všetky kontakty s Obinzem. Maže doručené maily, nečíta jeho listy, nedvíha mu telefóny. Obinze si správanie svojej priateľky nedokáže vysvetliť. V zúfalstve odchádza do Anglicka, aby na ňu ľahšie zabudol. Zakotví v Londýne, kde vykonáva tie najpodradnejšie roboty od čistenia záchodov až po prácu v chemickej továrni: "- Londýn je ako hoblík, každého zrovná. Všetci sme teraz v Londýne a všetci sme rovnakí, až strach, " dodala Bose." (s.310).
Napokon ho policajné zložky deportujú späť do Nigérie, keďže nemá povolenie k pobytu na Britských ostrovoch. Vezme si za manželku krásne, no jednoduché dievča menom Kosi, ktorá mu porodí dcérku. Napriek tomu po večeroch si často spomína na svoju Ifemelu, ktorá za oceánom žije svoj vlastný život.
Konečne sa jej začne ako - tak dariť. O svojej situácii začne písať blog, ktorý sa stane veľmi populárny. Jej provokujúce názory týkajúce sa rasizmu v Amerike vyvolajú medzi ľuďmi vášnivé diskusie. Je pozvaná na viacero prednášok, dokonca ju začne brať na vedomie aj univerzitná pôda. Spozná sa s fešáckym Curtom, s ktorým im to výborne klape aj v posteli. Tento vzťah však nevydrží. Ifemelu ho v slabej chvíli podvedie s neznámym mužom a Curt jej to nedokáže odpustiť. O tom, že osud je veľmi zaujímavý hráč, svedčí aj to, že Ifemelu sa takmer po ôsmich rokoch opäť stretáva s univerzitným profesorom, s ktorým si kedysi vymenila len pár viet a to ostatné akoby ostalo nevypovedané. Ten muž sa volá Blaine a Ifemelu od začiatku priťahuje jeho vnútorná charizma a inteligencia. Lenže ako postupne spoznáva jeho snobských priateľov z univerzity, začína si uvedomovať, že tento život nie je nič pre ňu. Pre Blaineho je život na škole na prvom mieste, až ďaleko za ňou je všetko ostatné. Po tom, čo sa jej amerikanizovaný bratanec Dike pokúsi o samovraždu, Ifemelu sa po pätnástich rokoch vracia späť do Nigérie a sama je zvedavá, čo tam na ňu po takom dlhom čase čaká...
" - Keď som začínal na trhu s nehnuteľnosťami, zvažoval som rekonštrukciu starých domov namiesto ich búrania, ale bol to nezmysel. V Nigérii sa totiž nekupujú domy, lebo sú staré. Vieš, všetky tie rekonštruované dvestoročné sýpky, také, čo majú v obľube v Európe. To tu vôbec nefunguje. Má to, samozrejme logiku, lebo my sme z tretieho sveta a tu ľudia hľadia vopred. Máme radi, keď sú veci nové, lebo tie najlepšie roky máme pred sebou, zatiaľ čo Západ má to najlepšie za sebou, a preto si musia z minulosti spraviť fetiš -" (s.551).
"Výraz "milovať sa" jej odjakživa pripadal trochu sentimentálny, "mať sex" bol bližšie k realite a "šukať" znel ešte vzrušujúcejšie, ale keď už po tom všetkom ležala vedľa neho a obaja sa usmievali, občas sa aj smiali, jej telo zaplavil pokoj a došlo jej, aký je ten výraz "milovať sa" presný." (s.563).
Určite stojí za pozornosť strana 172, na ktorej Ifemelu opisuje školský vzdelávací systém v Spojených štátoch, nad ktorým sa pravdepodobne pousmejete rovnako ako ja.
Kniha Amerikánka je román o láske, o rasizme, o ťažkom živote čiernych cudzincov v Spojených štátoch a v Anglicku, o zvláštnych paradoxoch, krutej realite a tajných snoch. Dúfal som v trošku iný záver, žiaľ nestalo sa, aj to napokon prispelo k celkovému nižšiemu hodnoteniu tohto, inak veľmi zaujímavého diela, ktoré vám odhalí svet, o ktorom tuší asi len málokto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára