"V Izraeli je deväť hodín večer. V New Yorku dve poobede. V Londýne sedem večer, v Los Angeles jedenásť dopoludnia, v Paríži osem večer, v Buenos Aires tri poobede, v Moskve deväť večer, v Melbourne štyri ráno.
Tento prejav sa vysiela do celého sveta a preberajú ho všetky významné spravodajské stanice. Simultárne sa tlmočí do desiatok jazykov a vypočujú si ho ľudia všetkých náboženstiev, národov, kultúr sveta. Ja sa však prihováram iba Židom.
Od zničujúceho zemetrasenia, ktoré postihlo našu krajinu pred dvoma týždňami, sa valí na Izrael jedna pohroma za druhou: za niektorými je ľahostajná ruka matky Prírody, za inými nenávistné päste našich nepriateľov. S dômyselnosťou, silou a rozhodnosťou sme urobili to, čo Židia urobili vždy: prežili sme. Koľko mocnejších národov zmizlo z povrchu zemského, zatiaľ čo židovský národ prežil? Kde sú Vikingovia? Kde sú Mayovia, Chetiti a Mezopotámčania? A kde sú naši historickí nepriatelia, ktorých bolo vždy viac než nás? Kde sú faraóni, ktorí zničili nášho prvorodeného, no nedokázali zničiť nás? Kde sú Babylončania, ktorí zničili náš svätý chrám, no nedokázali zničiť nás? Kde je Rímska ríša, ktorá zničila náš Druhý chrám, no nedokázala zničiť nás? Kde sú nacisti, ktorí nás nedokázali zničiť? (s.428).
Jacob Bloch, štyridsať štyri ročný žid žijúci v Spojených štátoch, prežíva s manželkou Juliou vážnu manželskú krízu. Majú spolu tri deti - Sama, Maxa a Benjyho. Jacob pracuje ako scenárista a vo svojej profesii je úspešný. Lenže s jeho súkromím je to už o niečo horšie. Trinásťročného Sama, ktorého čaká čoskoro bar micva, obvinia z rasistických narážok a hrozí mu kvôli tomu vylúčenie zo školy. A to napriek tomu, že jeho priateľka je čiernej pleti. Julia, pre ktorú je rodina to najdôležitejšie na svete, nájde v Jacobovom mobile pornografické sms -ky, ktoré si vymieňa s jednou mladou režisérkou. To prijme Juliu k tomu, že začne flirtovať s rodinným priateľom Markom Adelsonom, ktorý na jej hru ochotne pristúpi. Jacob má zložité vzťahy aj so svojim otcom Irvom. Irv nedokáže prijať skutočnosť, že jeho syn nepokračuje v židovskej tradícii a venuje sa len akejsi lacnej televíznej zábave. Jacobov starý otec Issac Bloch sa má čoskoro presťahovať do domova dôchodcov. Keď sa z Izraela vráti Tamir, Jacobov bratranec, obaja spomínajú na svoje detstvo aj na mladosť, no zároveň rozoberajú aj súčasnú neľahkú politickú situáciu. V tom sa ich názory výrazne odlišujú.
Manželstvo Blochovcov sa rozpadá na pozadí ničivého zemetrasenia, ktoré zasiahne Izrael. Zemetrasenie je pri tom len začiatkom oveľa vážnejšieho konfliktu, ktorý môže mať nepredstaviteľné dôsledky pre celý svet...
Som ohromený týmto monumentálnym dielom, najmä po tom, čo debutový Foerov román, ktorý vyšiel pred tromi rokmi v slovenskom preklade pod názvom Všetko osvetlené, ma príliš nenadchol. Manželská kríza, ktorá tvorí pozadie celého príbehu, je zobrazená takým mrazivým spôsobom, že pri čítaní niektorých dialógov budete mať zimomriavky po celom tele. Takisto zobrazenie tínedžerského zmýšľania Jacobových detí je viac ako uveriteľné. Osobne ma najviac zaujala postava Tamira, ktorý je ako človek veľmi komplikovaný a tým aj čitateľsky atraktívny. Je tu niekoľko scén, ktoré majú šancu stať sa časom kultovými - napr. otvorený opis masturbačného procesu (s. 320 - 324), pôsobivý dialóg Jacoba s Tamirom počas fajčenia trávy (s. 390 - 403).
Naopak, politická situácia Izraela ma až tak nenadchla, hoci autor v súvislosti s ňou priniesol zopár dramatických momentov.
Vcelku veľmi vydarený román, ktorý by sa však dal skrátiť pokojne aj o tretinu, čím by určite získal na dynamike. Najmä politická situácia Izraela by sa dala okresať minimálne o päťdesiat strán. Na záver niekoľko pasáži z románu, ktoré ma nejakým spôsobom zaujali:
" - Lebo jedna vec je zbierať hovienka po tvojom psovi, - povedal Jacob, - a druhá po tvojom otcovi.- " (s.30).
"Raz krátko po svadbe prespali v jednom pennylvánskom hostinci. Ležali nahí v posteli, fajčili trávu - prvýkrát od vysokej školy -, a sľúbili si, že si povedia a ukážu všetko, všetko bez výnimky, akokoľvek by sa za to hanbili, akokoľvek by im to bolo nepríjemné, akokoľvek by ich to ranilo. Mali pocit, že je to najambicóznejší sľub, aký si môžu dvaja ľudia dať." (s.36).
"Žiadne bábo nevie, kedy mu naposledy vytiahnu z úst bradavku. Nijaké dieťa nevie, kedy naposledy osloví svoju mamu mama. Nijaký chlapec nevie, kedy sa zatvorí kniha na poslednej rozprávke na dobrú noc, ktorú mu v živote prečítajú. Nijaký chlapec nevie, kedy vytečie voda z vane, v ktorej sa naposledy bude kúpať s bratom. Nijaký mladý muž nevie vo chvíli, keď prvýkrát pocíti najvyššiu rozkoš, že už nikdy nebude bez sexu. Nijaká dojčiaca žena si vo chvíli, keď zaspáva, neuvedomuje, že o štyri desaťročia bude zase neplodná. Nijaká matka nevie, kedy začuje slovo mama naposledy. Nijaký otec nevie, kedy sa zavrie kniha pri poslednej rozprávke na dobrú noc, ktorú bude v živote čítať: Od toho dňa zavládol na ostrove Itaka na dlhý čas pokoj a bohovia boli naklonení Odyseovi, jeho manželke i jeho synovi." (s.95).
" - Ide o to, že rozvod je náramne drahá záležitosť - po citovej, logistickej aj finančnej stránke - a stojí za to, lenže."
- Lenže? -
- Nie je to nijaký život. Len živorenie. -
- Ale vlastné živorenie, či nie? -
- Lepšie sa dostať z horiacej budovy s popáleninami na deväťdesiatich percentách tela, než zomrieť vnútri. No najlepšie je vyjsť z nej skôr, ako vypukne požiar." (s.168).
"A tam v prachu uprostred pomyselnej savany a zároveň uprostred hlavného mesta, pocítil niečo také nepotlačiteľné a pravdivé, že mu to mohlo len zachrániť alebo zničiť život.
O tri roky sa dotýkal jazykom jazyka dievčiny, ktorej by sa rád vymanil z náručia, keby ho pustila. A nasledujúci rok mu airbag roztrhol rohovku a zachránil mu život. Dva roky nato s úžasom civel na pery objímajúce jeho penis. A neskôr toho istého roku povedal otcovi to, čo roky o ňom iba hovoril. Fajčil fúru trávy, díval sa, ako sa mu koleno vykrúca opačným smerom počas blbého amerického futbalu, v cudzom meste ho nevysvetliteľne dojal obraz ženy s dieťaťom, dotkol sa hybernujúceho hnedého medveďa a nebezpečného luskona krátkochvostého, týždeň čakal na výsledky testov, mlčky sa modlil, aby prežila jeho manželka, keď s krikom privádzala na svet nový život - chvíle, keď mal pocit, že život je úžasný a vzácny. Bola to však priam zanedbateľná časť jeho života na zemi: päť minút ročne? Koľko dokopy? Deň? Viac? Deň pocitu, že žije, za štyri desaťročia?" (s.375).
"Židovská ruka vie viac než len masturbovať a držať pero- " povedal kedysi môj otec." (s.493)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára