HODNOTENIE: ***** MOJA SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ
Všetky knihy, čo som mal rád, sa vo svojej podstate zaoberali jedinou témou. Bieli negri od Ingvara Ambjornsena, Beatles od Larsa Sabye Christiensena, Jack od Ulfa Lundella, On the road od Jacka Krerouaca. Last Exit to Brooklyn od Huberta Selbyho, Román s kokaínom od M. Agejera, Kolos od Finna Alnaesa, Láska je osamelá vec od Jensa Bjorneboa, Gentlemen od Klasa Ostergrena, Ikaros od Axela Jensena, The Catcher in the Rye od J.D. Salingera, Srdcia čmeliakov od Olu Bauera, Poštový úrad od Charlesa Bukowskeho. Knihy o mladých mužoch, ktorí nenachádzajú svoje miesto v spoločnosti, chcú zažiť viac než všednosť, žiadajú od života viac než len rodinu, skrátka, mladí ľudia nenávidiaci meštiackosť a hľadajúci slobodu. Cestujú, opíjajú sa, čítajú a snívajú o veľkej láske alebo o veľkom románe.
Chcel som všetko to, čo oni.
Sníval som o všetkom, o čom snívali oni." (s.9).
Priznám sa, že na túto knihu som sa veľmi tešil už niekoľko týždňov pred tým, ako som vedel, že má vyjsť. Splnili sa moje očakávania?
Karl Ove nás tentoraz zavedie na nórsky ostrov Hafjord, kam sa presťahoval ako osemnásť ročný, keď prijal miesto učiteľa. Jeho vstup do práce pripomína začínajúceho doktora Štepána Šafránka v podaní Pavla Kříža, ktorý v kultových Básnikoch prišiel do zapadnutej obce Bezdíkov, aby odštartoval "slávnu" lekársku kariéru. Inde mi mladý Karl Ove svojským prístupom k svojim žiakom miestami pripomenul Zekiho Mullera, v podaní Elyasa MBareka, hlavného hrdinu nemeckej komédie Fakjú pán profesor: "Myslíte si, že sa mi chce rozprávať o Martinovi Lutherovi? Osobne už o ňom viem dosť. Vy však neviete nič. Ste banda ignorantov. Na druhej strane, všetci trinásťroční sú rovnakí. Takže za to nemôžete." (s.349).
Tým, že Karl Ove má len osemnásť rokov, je najmladším členom učiteľského zboru, do ktorého patria, okrem iných, aj Nils Erik (časom sa stane najlepším priateľom Karla Oveho počas jeho krátkej učiteľskej kariéry), príťažlivá tridsiatnička Torril, prísny riaditeľ Richard Sture, svojský Tor Eninar, a ďalší.
Povolanie učiteľa nie je vysnená kariéra Karla Oveho. Jeho snom je stať sa profesionálnym spisovateľom. Aj preto trávi veľa času čítaním kníh a písaním vlastných poviedok. Trápi ho, že je ešte panic, hoci o dievčatá nemá núdzu. V spomienkach sa často vracia k zvodnej Hanne, vybavuje si tvár krásnej Lisbeth, ktorá sa do neho beznádejne zamilovala, rovnako ako mladučká Cecilie. Aby toho nebolo málo, zaľúbili sa do neho aj siedmačky, ktoré učil - Andrea a Vivien, s ktorými sa stretol po rokoch, počas jednej svojej čítačky, už ako slávny spisovateľ.
Počas dlhých večerov, ktoré trávi Karl Ove na ostrove, si často spomína na nedávne časy, keď mal šestnásť a sedemnásť rokov a chodil do gymnázia. Jeho otec, s nábehom na alkoholizmus, sa druhý krát oženil, jeho mama, ktorá pracovala ako zdravotná sestra, si našla nového priateľa. Brat Ingve už dlhšiu dobu chodil s nenápadnou Kristine. Karl Ove často navštevoval starých rodičov z otcovej strany. Neskôr sa natoľko pohádali, že úplne prerušili kontakty. Chvíle, ktoré trávil so svojim dlhoročným najlepším priateľom Janom Vidarom, sa stali čoraz zriedkavejšími. Ako študent má už iné záľuby. Hudbu, ktorá mu vynáša slušné peniaze , keďže pracuje ako hudobný recenzent pre jeden rockový časopis, čítanie kníh a písanie vlastnej tvorby. Na vlastnej koži si vyskúša bohémsky život, ku ktorému patria, orem iného, aj alkohol a drogy: "Zvyšok jari som bol takmer v kuse opitý. Prvé, čo som urobil, keď som sa zobudil v študentskom aute alebo na pohovke u nejakého známeho či neznámeho, bolo, že som siahol po ďalšom alkohole a chľastal ďalej. Málo vecí prekoná fakt, keď človek začne deň pivom a už dopoludnia sa tacká opitý. To bol život! Ísť tam a piť, ísť onam a piť, zdriemnuť si, keď sa naskytne príležitosť, možno čosi zjesť a pokračovať. Bolo to fantastické. Miloval som byť opitý.Bol som oveľa bližšie vlastnému ja a odvážil som sa robiť veci, čo som ozaj chcel. Nejestvovali hranice." (s.307).
Karl Ove odišiel z domu, lebo odmietol rešpektovať pravidlá, ktoré stanovila jeho mama, Žil život Hanka Chinaskiho, potom prijal prácu učiteľa, aby mal čas na vlastnú tvorbu. A veril, že sa mu podarí splniť si svoj sen, lebo ako sám povedal, ak sa mu nepodarí preraziť písaním, radšej sa zabije. Podobne ako všetci jeho priaznivci, aj ja som veľmi rád, že sa mu napokon podarilo dosiahnuť spisovateľský vrchol. Bola to náročná cesta a podľa jeho vlastných slov, keby vedel, čo všetko ho na nej čaká, už by sa na ňu nevydal.
Môj boj je skvelý román, ktorý ide poriadne pod kožu. Kto z vás by mal odvahu odhaliť aj tie najskrytejšie osobné tajomstvá? Karl Ove Knausgard je pre mňa spisovateľským pánom s veľkým P. Môj boj je nádherná kronika. Je to moderná verzia Kerouacovho putovania Na ceste, je to Bukowskeho spôsob života. No predovšetkým je to prvotriedny čitateľský zážitok! Úúúžasnééé.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára