"Zrazu nočné ticho preťal chrapľavý tlmený výkrik, akoby vychádzal zo zatvorenej truhly, aspoň si to Blanca myslela. Stala sa zasa obeťou chorobnej fascinácie záhrobia? Zmeravela, len - len že jej srdce nevyskočilo z hrude, ale druhý ston ju vytrhol z ohromenia a dal jej silu priblížiť sa k dverám laboratória Jeana de Satigny. Pokúsila sa ich otvoriť, ale boli zamknuté. Pritlačila hlavu ku dverám a vtedy jasne začula mrmlanie, pridusené výkriky i smiech a už viac nepochybovala, že sa čosi deje s múmiami. Vrátila sa do izby povzbudená presvedčením, že nervy jej nezlyhávajú, ale že sa čosi údesné deje v tajomnom manželovom prostredí." (s.260).
Troj generačný román Dom duchov sa odohráva počas búrlivých politicko - spoločenských zmien medzi rokmi 1926 - 1973 v Južnej Amerike.
Hlavnou hrdinkou je desaťročná Clara de Valle, ktorá sa narodí s nadprirodzenými schopnosťami, ktoré počas svojho života ešte zdokonaľuje. Dokáže vidieť budúcnosť, pohybovať predmetmi a komunikovať s duchmi. Clara má staršiu sestru Rosu, ktorá svojou krásou očarí všetkých mužov v meste. Úplne počaruje aj mužovi s divokou povahou Estebanovi Truebovi, ktorý je rozhodnutý sa s ňou za každú cenu oženiť. Lenže skôr ako jej stihne vyznať svoju lásku, Rosa za tragických okolností umiera. Esteban zmorený žiaľom si užíva s každou ženou, ktorá sa mu dostane do rúk. Žiaľ nad smrťou krásnej ženy mu úplne zatemní mozog. Je agresívny, nešťastný a krutý. Clara po smrti svojej sestry nerozpráva deväť dlhých rokov. Znovu začne hovoriť až keď má devätnásť a o ruku ju príde požiadať obávaný Esteban Truebe. Manželstvo Clary a Estebana sa rozhodne nedá pokladať za šťastné. Napriek tomu sa im narodia tri deti. Najstaršia Blanca a dvojičky Jaime a Nicolás. Esteban vládne na svojom veľkom statku tvrdou rukou. Jeho poddaní z neho majú strach a podobne je na tom aj jeho rodina. Jaime vyštuduje medicínu, zatiaľ čo Nicolás sa celý život iba hľadá. Blanca sa zamiluje do syna jedného z otcových poddaných Pedra Garcíu Tretieho. Keď Esteban v jednom zo svojich mnohých výbuchov hnevu udrie Claru do tváre a vybije jej zuby, Clara spoločne z deťmi odchádza do mesta. Blanca porodí dcéru Albu, ktorá okrem nádherných vlasov nezdedí z krásy svojich predchodkýň nič iné. Otcom Alby je Pedro Tretí, no aby sa rodina vyhla hanbe, Esteban donúti svoju dcéru vydať sa za francúzskeho grófa Jeana de Satignu. Napriek tomu, že Alba nedisponuje výnimočnou krásou, zamiluje sa do nej Esteban Garcia, potomok jednej z mnohých Estebanových bývalých mileniek, ktorú pred rokmi Esteban Truebe zneuctil. Prichádzajú šesťdesiate roky, v ktorých sa to začne politicky poriadne mlieť. Komunisti sa snažia prevziať moc v krajine, na druhej strane pravica nemieni ustúpiť. Krvavý mlynček sa nevyhne ani rodine Truebeovcov, ktorej namelie mnoho bolesti a smútku.
"Sklonil som sa a cez sklo, ktoré krylo jej tvár, som pobozkal na bledé pery svoju večnú lásku. V tej chvíli sa priplazil pomedzi cyprusy vetrík, zradne vnikol cez škáru do truhly, ktorá dovtedy bola hermeticky uzavretá, a v okamihu sa nezmenená milá akýmsi čarom rozplynula, rozpadla sa na jemný sivý prášok. Keď som zodvihol hlavu a otvoril oči, na perách som ešte cítil studený bozk, ale už nebolo krásnej Rosy. Na jej mieste spočívala lebka s prázdnymi očnými jamkami, niekoľko pásov mramorovej pokožky prilepených na lícnych kostiach a niekoľko prameňov plesnivých vlasov zopnutých do kontu.
Jaime so strážcom rýchlo privreli vrchnák, dali Rosu na vozík a odviezli ju na miesto, ktoré jej bolo vyhradené vedľa Clary v lososovo sfarbenom mauzóleu. Ostal som sedieť na hrobe v cyprusovej aleji, díval som sa na mesiac.
- Férula mala pravdu, - pomyslel som si. - Už som sám a zmenšuje sa mi telo aj duša. Ostáva mi len zdochnúť ako pes." (s.306).
Román je označovaný ako jedno z najdôležitejších diel 20. storočia. Sama autorka prežila krvavý čílsky prevrat, po ktorom bol násilne odstavený od moci jej otec a ona bola nútená odísť do emigrácie. Mnohé zo spomienok Allende zakomponovala aj do svojho románu Dom duchov, ktorý bol v roku 1993 aj úspešne sfilmovaný. Fascinujúce prostredie, veľmi zaujímavý príbeh, vzťahy plné vášne, erotiky a bolesti, čitateľsky atraktívne postavy a nejaké tie záhadné udalosti medzi nebom a zemou. Dom duchov disponuje viacerými magickými prvkami, aj preto je autorka pokladaná za akúsi pokračovateľku Márquezovho magického realizmu a mne osobne román veľmi pripomína len nedávno preložené famózne dielo indonézskeho Eku Kurniawana - Krása bolí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára