"Napriek tomu som sa vybrala na cestu, pretože jediný spôsob, ako sa dá niečo zažiť, je ísť." (s.32).
Susan je žena v strednom veku, ktorá pracuje ako novinárka. Žije v domácnosti s manželom Johnom a tromi deťmi: najstaršou Marine, mladším Audreym a najmladším Wesleyhom, ktorý sa narodil s aspergerovým syndrómom, čo je istá forma autizmu. Susan svoju prácu zbožňuje, je pre ňu poslaním. Na svoj život sa nemá prečo sťažovať. Jedného dňa jej však diagnostikujú nevyliečiteľnú chorobu, amyotrofickú laterálnu sklerózu, známejšiu pod názvom Lou Gehrigova choroba, následkom ktorej človeku postupne odumierajú nervy svalov. Susan vie, že jej stav je nezvratný a preto skôr než umrie, túži si splniť vlastné sny a súčasne splniť aj sny svojim najbližším. Spoločne s najlepšou priateľkou Nancy navštívia Yukon, na ktorom obdivujú polárnu žiaru. Nevlastnú sestru Stephanie vezme na plavbu výletnou loďou na Bahamy. Aby si pripomenuli s manželom najkrajšie obdobie svojho života, odcestujú do Maďarska, do krajiny, v ktorej v mladosti strávili dva nezabudnuteľné roky svojho života. Dospievajúcu dcéru Marine vezme do New Yorku, do obchodu Kleinfeld Bridal, v ktorom si jej štrnásťročná dcéra po prvý raz, a pre Susan aj naposledy, vyskúša svadobné šaty. Pre najmladšieho syna Wesleyho, ktorý sa narodil s aspergerovým syndrómom, zorganizuje plávanie s delfínmi. Wesleyhovho staršieho brata Audreyho vezme na ostrov Sanibel na Floridu, na ktorom si jej chlapec vyskúša parasailing, šport pri ktorom vás priviažu popruhmi o loď a vy vyletíte s padákom do deviatich až dvanástich metrov a necháte sa ťahať.
Keďže Susan je adoptovaná, rozhodne sa, že nájde svojich biologických rodičov.Dozvie sa, že jej mama Ellen je zdravotná sestra a otec Panos, ktorý už medzičasom zomrel, patril k najvýznamnejším obyvateľom Cypru. Bol uznávaným lekárom. Susan sa aj napriek pokročilej chorobe rozhodne spoznať Panosovu rodinu osobne. Odletí preto na Cyprus.
Cíti, že jej ubúdajú sily. Postaví nádherný záhradný altánok a na slávnostný večierok pozve všetkých svojich bývalých kolegov -novinárov. Susanin stav sa zhoršuje. Posledné kapitoly píše už len jedným prstom na pravej ruke cez iPade. Jej manžel John, ktorý v podstate prebral celú starostlivosť o rodinu, psychicky upadá. Začne brať antidepresíva. Neskôr ich už berú obaja.
Aj keď Susan vie, že jej čas sa kráti, nevzdáva sa. Jej kniha je príbehom o živote, nie o umieraní. Pri čítaní románu si uvedomíte, že by ste naozaj mali naplno využiť všetok čas, ktorý ste dostali do daru, lebo nikdy neviete, kedy...
Susanin román je smutný, ale aj prekvapujúco vtipný, nikoho neglorifikuje, je to príbeh o žene, ktorá sa rozhodne prežiť čas, ktorý jej ostáva naplno, aby na ňu ostatní spomínali s úsmevom a ona odišla s pocitom, že to celé malo zmysel...
Na rovnaké ochorenie, aké diagnostikovali Susan Spencerovej, umrel nedávno aj bývalý český premiér Stanislav Gross a bojuje s ním aj bývalý vynikajúci slovenský futbalista a hráč majstrovskej Plzne - Marián Čišovský. Držíme palce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára