"Hodnota každého dedičstva sa prejaví až pri spätnom pohľade. Od rodičov som zdedil ochotu zúčastniť sa dobrodružstva menom život. Moja cesta z Bratislavy do New Yorku bola plná nečakaných udalostí - detstvo v tieni hroznej vojny, život pod vládou komunizmu a ilegálna emigrácia z rodnej krajiny, vedecká kariéra poprepletaná malými víťazstvami a prekvapujúcimi zvratmi" (s.257).
Ján Vilček je obdivuhodný človek, ktorý urobil veľkú kariéru. Narodil sa v roku 1933 ešte do Masarykovej Československej republiky. Jeho rodičia boli na tú dobu pomerne liberálne zmýšľajúci ľudia, dokonca si tolerovali viaceré nevery. Boli vyššou strednou vrstvou. Otec pracoval ako úradník v handlovských baniach, mama bola lekárka. Ako roky plynuli, v Československu vzrastal antisemitizmus a k slovu sa dostávali fašistické orientované strany a hnutia. Rodičia Jána Vilčeka boli židovského pôvodu a preto aj nad ich rodinou sa začali sťahovať mraky. Aby malého Jána ochránili pred deportáciou, tajne ho umiestnili do miestneho sirotinca, kde sa o neho starali rádové sestry. Aký silný vplyv mala na Jána ich výchova, môžeme vidieť v nasledujúcej ukážke: "Keďže sa blížili moje deviate narodeniny, jeden židovský priateľ našej rodiny sa ma opýtal, aký darček by som si želal. Bez váhania som povedal, že by som rád dostal uniformu Hlinkovej mládeže." (s.83).
Našťastie vojnu prežili Vilčekovci bez vážnejších následkov. Po jej skončení začal Ján študovať na reálnom gymnáziu a po maturite sa rozhodol pokračovať v stopách svojej matky. V Bratislave študoval medicínu. Keď sa mal rozhodnúť, na ktorú oblasť sa zameria, zvolil si odbor mikrobiológia, so špecializáciou na virológiu a imunológiu. Medzitým sa komunisti zmocnili celej krajiny a v päťdesiatych rokoch začali demonštrovať svoju moc ohavnými monsterprocesmi. Československo začalo byť pre Jána priúzke. Na medzinárodných lekárskych konferenciách spoznával obrovské možnosti, ktoré by mu mohli ponúknuť západné krajiny. Od kolegov zo zahraničia počúval množstvo správ, ktoré sa netýkali len medicíny. Zlom nastal, keď sa mu podarilo uverejniť článok v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov. Spoločne s manželkou Máriou (všetci ju prezývali Marica) prekročili v roku 1964 hranice Viedne. Po pár týždňoch sa im podarilo dostať do Belgicka, až napokon skončili u Maricinho brata Ivana v New Yorku. Zatiaľ čo Ján si našiel prácu vo vedeckom inštitúte bez väčších problémov, jeho manželka, ktorá mala vyštudované dejiny umenia, začínala ako sekretárka v knižnici. Rokmi sa však vypracovala a napokon sa zamestnala v metropolitnom múzeu, v ktorom mala na starosti organizovanie svetových výstav.
Ján Vilček sa stal v Spojených štátoch vedeckou celebritou. Jeho výskum v oblasti imunológie, zápalových ochorení, najmä artritídy, je rešpektovaný po celom svete. Liek, ktorý sa v lekárňach predáva pod názvom Remicade/infiximab, sa stal v roku 2013 druhým najpredávanejším liekom na svete. A tak si Ján Vilček môže dnes užívať nielen vysoké finančné zisky, ale aj priazeň mnohých svetových osobností, vrátane prezidentov, ministrov a ostatných štátnych úradníkov. Keď zistil, že jeho príjmy sú oveľa vyššie ako môže minúť, spoločne s Maricou založili viacero organizácii na podporu vedeckých pracovníkov a umelcov (Friderika Fischer Foundation, Vilcek Foundation). Obaja začali zbierať vzácne artefakty, ale aj súčasné umelecké diela. Ich cieľom je zanechať po sebe niečo užitočné, aby mali pocit, že nežili nadarmo. Toho sa však obávať určite nemusia.
Premýšľam, komu je kniha Láska a veda určená. Pokiaľ nemáte aspoň základné vedomosti z oblasti mikrobiológie, prvých 56 strán v knihe radšej preskočte, lebo sa v tých latinských termínoch, chemických vzorcoch a prvkoch úplne zamotáte. Kapitoly, ktoré opisujú Jánovo detstvo, dospievanie, štúdium, emigráciu a začiatok nového života v Spojených štátoch sú síce zaujímavé, ale čitateľsky skôr priemerné. Záver, v ktorom Ján Vilček opisuje stretnutia so svetovými štátnikmi a podrobne približuje svoju filantropiu, vyznievajú skôr ako reklama jeho charitatívnym organizáciám. Aj keď Ján je nepochybne zaujímavou osobnosťou, a to čo v oblasti medicíny dosiahol je obdivuhodné, z literárneho hľadiska nie je román Láska a veda nič viac, než knihou o jednej významnej osobnosti a na všetko ostatné, čoho sa kniha týka, veľmi rýchlo zabudnete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára