"-Priviedol som nás čo najďalej na sever, ďalej už pevnina nesiaha. Našiel som tam útočisko -Kruh stromov- bez ľudí a choroby. Nič viac nám nezostalo. Sme posledná divočina.- Odmlčí sa." (s.73).
Začína sa to príhovorom, ktorý sa podobá preslovu riaditeľa vo väznici alebo šéfa v nejakom nápravnom zariadení. A ono to vlastne ani nemá k tomu ďaleko:
" - Príjemné popoludnie, á, chlapci, a é, dievčatá. Vitejte v S-Spectrum, á, Hall. Ocitli ste sa tu preto, lebo rodičia chcú na vás, á, z-z-zabudnúť. V škole vás nemôžu, á,v-v-vystáť, a tak nás požiadali o pomoc. Sme totiž osobitný ústav, ktorý sa zaoberá špeciálnymi p-p-prípadmi, ako ste vy. Teraz vám poviem, ako to tu á, funguje.- Jeho zosilnené slová sa odrážali od stien. -Pozrite sa za seba. Zbadáte najšpinavšie, najz-z-znečistenejšie more na svete. Tak sa to aspoň hovorí.-
Cez sklené steny sme vyzreli na rozbúrené more. Vlny sa trieštili o útesy. Fredericks na nás uprene hľadel cez lenonky a odhrnul si z čela prameň mastných vlasov. Neveril som, že otec chcel na mňa zabudnúť. A neverím tomu ani po šiestich rokoch.
-Ak sa chcete dostať, á, von, máte d-d-dve možnosti. Buď ako plnohodnotní členovia spoločnosti vyjdete prednou bránou, alebo z týchto mizerných útesov s-s-skočíte do, á, mora. Upravte teda svoje, á, s-s-správanie alebo sa naučte skákať,á, šípky!-
Zatiaľ som nezvládol ani jedno." (s.16).
Príbeh v sebe skrýva veľmi dobrú myšlienku. Kester Jaynes má dvanásť rokov a žije vo svete, v ktorom vyhynuli takmer všetky zvieratá. Ľudia neprijímajú klasickú stravu, ale špeciálne výživové doplnky, na ktoré vlastní monopol firma Factorium, najväčšia potravinárska spoločnosť na svete. Kester po smrti svojej matky prestal rozprávať a tak ho zavreli, podobne ako stovky iných detí do Spectrum Hall, do špeciálnej akadémie pre problémové deti, v ktorej panuje vojenský režim. Jedného dňa, keď Kestera opäť raz zavrú na samotku, prehovorí k nemu direktívny šváb, ktorého chlapec pomenuje Generál. Kester si v tej chvíli uvedomí, že rozumie reči zvierat. Kŕdeľ holubov ho nadvihne a vynesie z izby na neznáme miesto, na ktorom žijú posledné zvieratá. Jazvece, svište, dravce... Ich vodcom je veľký múdry jeleň, ktorý poprosí chlapca o pomoc. Prezradí mu, že takmer všetky zvieratá sú nakazené smrteľným vírusom a Kesterov otec, ktorý je významným vedeckým pracovníkom, je jediný človek na svete, ktorý môže smrteľný vírus zastaviť. Kester si však musí najskôr získať dôveru zvierat, ktoré už ľuďom po všetkých negatívnych skúsenostiach prestali veriť. Chlapec sa na svojej dobrodružnej ceste stretne s dievčaťom menom Polly, ktorá je zhruba v jeho veku, ďalej so zlým a zákerným kapitánom Skuldissom a s vyhladovanými ľuďmi, ktorí žijú na najväčšej farme na svete...
Výborný nápad pre príbeh, v ktorom chlapec zachraňuje posledné žijúce zvieratá, postupne upadá do priemeru. Aj keď je to kniha určená mladším čitateľom, absentuje v nej také to povestné magické kúzlo. Kester je sympatická postava, no ostatní hrdinovia príbehu sú len šablónovité postavičky na čiernobielej osi dobra a zla. Atmosféra je zobrazená celkom dobre, no chýba tomu viacej napätia a humoru. Nie je to úplná prehra, ale s dobre rozohraným zápasom sa dal vyčarovať oveľa priaznivejší výsledok. Takto je z toho len bezgólová remíza.
"-Vládca, vo sne sa hovorí, že syn muža, čo vie rozprávať, nás prevedie zemou a skalami, vodou a ohňom, aby zachránil divočinu. Ty si to urobil a my ti za to ďakujeme.- Nosom sa mi dotkne vlasov. -No sen sa tým, žiaľ , nekončí.-" (s.319).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára