"-Nič, nič...hovorím, že popol všetkých zrovná, že život je kompromis...nič iba kompromis...-" (s.404).
Keď sa začali diať všetky tie svinstvá okolo veľkého vodcu, chodil som na strednú. No už v tom čase som vnímal celú tú čudnú spoločenskú situáciu veľmi intenzívne. Pamätám si ako som sledoval spor Kočnera s Ruskom v súvislosti so spoločnosťou Gamatex, počas ktorej sa Rusko neštítil zneužiť takmer celú vtedajšiu verejnosť. V pyžame som sledoval reláciu Teleráno a premýšľal som nad tým, že sadnem na prvý rýchlik a budem prášiť cez pol Slovenska, aby som podporil vedenie súkromnej televízie. Ach sladká naivita. V tom čase som vešal na školské nástenky plagáty namierené proti vtedajšiemu premiérovi a jeho bande. Keď v roku 1998 padla vláda, ktorá zaviedla v našej krajine mafiánske praktiky, bol som od radosti celý bez seba. Píše sa rok 2017 a v podstate sa toho až tak veľa nezmenilo. Arogantnú mafiu nahradili elegantné mocenské skupiny v bielych košeliach, ktoré spravili zo súčasných ministrov a premiéra len poslušné bábky A život ide ďalej...
Ešte stále mám v pamäti nedávny film Únos, v ktorom veľkého vodcu stvárnil Maroš Kramár. Po stránke umeleckej išlo síce o priemerný film, no jeho výpovedná hodnota zasiahla tisíce občanov. Hoci od nevyšetrenej udalosti uplynulo už viac ako dvadsať rokov a viaceré postavy už nie sú medzi živými alebo sa nám naďalej arogantne smejú do kamery, treba dúfať, že to celé napokon nezapadne prachom.
Richard Krauz spoločne s kolegami vyšetruje dva prípady súčasne. Najskôr je to brutálne rozsekaná stará pani Hermína Baumgartnerová, ktorej telo nájdu v hroznom stave v jej prázdnom byte.
Druhou obeťou je Peter Malík, Krauzov kamarát z detstva, ktorého mnoho ľudí poznalo pod prezývkou Malý Pavúk. Keďže Malý Pavúk bol pravou rukou ďalšieho Krauzovho kamaráta z čias, keď ešte spoločne drali krátke nohavice - Miroslava Stehlíka, Richard Krauz je nútený dať si s kamošom z detstva schôdzku. Miroslav Stehlík, prezývaný Boss, bol v deväťdesiatych rokoch považovaný za šéfa celého podsvetia:
"Richard Krauz, Peter Malík, Miroslav Stehlík. Ako svätá trojica. Prvý ostal bez prezývky, hovorili mu Rišo. Neskôr pán detektív. Druhého každý poznal ako Malého Pavúka. Tretiemu hovorili Boss. Nebola to prezývka, bolo to miesto v hierarchii" (s.115).
Situácia sa vymyká kontrole politikom aj mafii, nitky vedú úplne hore. Únos prezidentovho syna, dôležitý svedok tajnej služby ISI Oskar Fazekáš, investigatívna práca mladého Róberta Eliáša (k menám sa netreba bližšie vyjadrovať, myslím, že každému je jasné, ktoré reálne postavy sa za nimi skrývajú). Krauz sa ocitá vo veľmi komplikovanej situácii. Okrem toho, že s kolegami vyšetrujú vraždu mŕtvej babky a zabitie Malého Pavúka, stretáva sa aj s tajnou milenkou Erikou. A navyše strká hlavu tam, kam sa ju neodváži vopchať ani samotný Boss. To môže mať pre Krauza fatálne následky... Prišiel ho varovať aj jeho bývalý parťák a člen ŠtB Ivan Canis. Krauz ma dôkazy, ktoré môžu položiť vládu a ohroziť podsvetie. A preto mu ide mu o život.
"Nič sa nezmenilo. Ak tento tu hovorí pravdu, tak potom sa nič nezmenilo a klamárov z televízie je najvyšší čas nakopať niekam a ľuďom povedať pravdu, že...že... vlastne, čo povedať ľuďom, ktorí o ozajstnú pravdu ani nestoja, ktorí jej nerozumejú a nechcú rozumieť? Večer opäť prídu z práce domov, pustia si telku, osprchujú sa a ľahnú si spať v nádeji, že zajtra, možno už zajtra sa to zmení a bude lepšie." (s.168).
Popol všetkých zarovná je jeden z najlepších prípadov/ príbehov Dominika Dána, ktorý sa nás navyše dotýka predsa len o niečo osobnejšie. Napriek napínavému deju, počas ktorého ani nedýchate, množstvu dialógov, zamyslení a opise spoločenskej situácie deväťdesiatych rokov, neprídete ani o povestný humor chlapcov "vraždárov: "Babka o tri roky mladšia než než hnedé uhlie, ale pamätá si presne, že odišla od poškodenej o pol desiatej a počula ju zamykať" (s.31).
"Sedel a usmieval sa na babičku ako posrané dojča na tvojvrstvovú pampersku" (s.86).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára