HODNOTENIE: ****
"-Ozaj, aký krycí názov bude mať táto akcia? Musím to napísať do hlásenia.-
Chlapci po sebe rozpačito gánili.
-Mucholapka,- navrhol Krauz.
-Tak Mucholapka...A prečo?- zaujímal sa kolega zo špeciálnych služieb.-
-Lebo s muchami sme mali do činenia pri jeho prvej rane minulý rok a teraz... lapáme...-" (s.224).
Odkedy našli policajti telo krásnej mladej dievčiny s exotickým menom Clea Petrescu, uplynul už takmer rok. Jej otec ochorel medzičasom na rakovinu a mama zomrela. Meno vraha ostávalo aj naďalej neznáme...
Je horúci jún 1991 a z väzenia sa vracia Jozef Slovan. Terčom jeho zvrhlých predstáv sa stane Diana Lopúchová - manželka jeho spoluväzňa Eugena. Jožo vyláka krásnu ženu pod zámienkou, že jej sprostredkuje stretnutie s manželom do lesa, no namiesto sľúbeného stretnutia s manželom ju zhodí do trávy, kde ju surovo znásilní a zavraždí. Dostane sa do rúk polície, ktorej úlohou bude dokázať, že skutok naozaj aj spáchal. Tím okolo Krauza väčšinou po vrahoch pátra, tentoraz vraha majú, ale jeho nepriestreľné alibi a nátura dlhoročného leopoldovského väzňa sú veľmi tvrdou skúškou aj pre chlapcov vraždárov, ktorí sú zvyknutí takmer na všetko.
Príbeh začína pripomínať filmy ako Mlčanie jahniat alebo Sedem. Aj tu sa páchateľ s políciou zahráva, manipulujeme s nimi, zavádza ich na nepravú stopu, kladie si podmienky. Jozef Slovan postupne odkrýva mená ďalších svojich obetí: Anna Kráľová (mentálne postihnutá dcéra ďalšieho z bývalých spoluväzňov), zo starších vrážd je to Vladislava Maříková a Monika Ondíková. A to sú len tie, ku ktorým sa priznal.
Jediný, s kým je Jozef Slovan ochotný spolupracovať, je Ivan Canis, ktorý je súčasťou Krauzovho tímu a predtým pracoval v ŠTB. Hra na mačku a myš je často krát hrou nervov. Kto ich bude mať pevnejšie?
Jozef Slovan používal počas svojej kriminálnej kariéry viacero mien. Major inžinier Richard Forman, kapitán Andrej Kyselica... Vedel si vyrobiť falošné dokumenty a vďaka vymysleným atraktívnym povolaniam jednoduchšie nadväzoval kontakty so svojimi obeťami. Hovoril o sebe, že je tajný agent, ktorý pracuje pre najvyšších predstaviteľov vlády, dokonca sa vraj osobne stretával s vtedajším ministrom vnútra Langošom. Vyšetrovateľom prezradil, že vie o dokumente Dareus 2026, v ktorom sa píše o chystanom atentáte na Vladimíra Mečiara.
Jozef Slovan doteraz sedí vo väzení a aj po rokoch trvá na svojich výpovediach týkajúcich sa spolupráce s vládou. Je to vďačný materiál pre psychiatrov alebo je niečo na tom, čo rozpráva aj kus pravdy? Čo -to vám naznačí rozhovor na konci kriminálneho románu.
Mám rád psychologické hry, postupné rozmotávanie kriminálnych prípadov, inteligentných páchateľov, preto som si Mucholapku čitateľsky vychutnal. Napriek hustej atmosfére, ktorá tentoraz vládne na oddelení (alebo práve pre ňu) nás opäť pobaví svojský humor chlapcov vraždárov, ktorým tentoraz nahráva na smeč aj páchateľ:
"-Ja som si myslel, že si vážne podebatujeme.-
-O čom?-
-O živote. A o smrti... Vieš, že chodia vedno, ruka v ruke?-
-Prepáčte, ale slovo vedno som už dosť dávno nepočul. Možno nikdy. Vy ste básnik, pán Burger? Tak krásne to znelo z vašich úst. Som. Objasňujem vraždy jedna báseň.-" (s.179).
Tentoraz to nebude o dramatických a napínavých scénach, skôr o hre nervov a psychológii. Je na zamyslenie či tie amnestie po revolúcii stáli za to. Ale po vojne je každý generál. Myslím si, že vtedajší prezident sa v tom čase nechal trošku uniesť atmosférou, ktorá opantala celú spoločnosť. Mucholapka je istým spôsobom aj zaujímavým svedectvom a náhľadom do začiatku deväťdesiatych rokov a z viacerých dôvodov stojí za prečítanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára