"Ono je to v živote tak, že niektorým nevinným sa ťažko odpúšťa" (s.196).
"Ďalší nevinný, vzdychol si v duchu Krauz. Akoby sa s nimi roztrhlo vrece." (s.300).
Tento kriminálny príbeh je trošku zvláštny. Chlapci vraždári budú musieť vyriešiť dva prípady, ktoré sa od seba výrazne odlišujú. Na jednej strane tu máme nerozlučnú partiu priateľov, ktorí sa poznajú už od základnej školy. Policajt Peter a jeho atraktívna mladá priateľka Lucia, vynikajúci matematik Roman s manželkou Soňou, automechanik Ivan a jeho bývalá príťažlivá manželka Miriam, jej súčasný partner Michal a posledná dvojica - uznávaný akademický maliar Noro a jeho voľnomyšlienkárska manželka Norika. Postupne sa dozvedáme ako sa dala partia v detstve dohromady, ako vyčlenili z partie agresívneho Ivana, až po hlúpu stávku, ktorú medzi sebou uzavreli na spoločnej dovolenke v Chorvátsku dve osoby a aké tragické následky táto naoko nevinná stávka spôsobila...
Súčasne s prípadom, ktorý sa týka partie najlepších kamarátov, sa rozvíja aj príbeh Branislava Stuhu, v podsvetí známeho pod prezývkou Bronko. Bronko je narkoman a zároveň zaujímavá postavička, ktorá má kontakty na viacero významných ľudí. Jeho svedectvo môže za istých okolností poriadne zavariť významnej módnej návrhárke Zore Kowalskej, dokonca odhaliť vraha, ktorý zabil Duckého...Podsvetie si uvedomuje, aké nebezpečenstvo pre nich Bronko predstavuje a preto urobia všetko preto, aby ho odstránili. Polícia musí za každú cenu ustrážiť dôležitého človeka, po ktorom poľujú veľké ryby...
Problémy má aj samotný Krauz, ktorý ide vyzdvihnúť svoju manželku Sylviu, vracajúcu sa z dovolenky v Taliansku. Keď ju chce vziať do náručia, zbadá, že spoločnosť jej robí nejaký vysoký atraktívny muž v drahom obleku, ktorý sa na ňu tajomne usmieva...
Opäť skvelý príbeh, ktorému tradične nechýba povestný svojský humor:" -Makajte chlapci, makajte! Ak nám táto stopa vyjde, vybozkávam vás.-
-To radšej nech nevyjde,- šomral si Chosé pri odchode a šikovne sa uhol letiacej gume" (s.272).
-"No povedzte, nie ten môj syn chuj? - zaujímal sa akademický sochár a vôbec mu neprekážalo, že sedí vedľa neho. -Postavil som mu dom ako z rozprávky, ateliér má ako telocvičňu, navarí mu mamka... No čo by ešte chcel? -Mohol si tu - urobil široký oblúk, aby zahrnul celý dom, -užívať, koľko si chcel, kefovať kurvy, slopať whisky, šňupať koks... a on mi sem chce privliecť cudziu ženu. No povedzte sami, je podľa vás normálny?- "(s.69).
Prípad, ktorý sa týka vyšetrovania partie kamarátov atmosférou pripomína kultový film Dvanásť rozhnevaných mužov alebo kriminálny román anglickej autorky Agathie Christie - Desať malých černoškov.
Scéna prevozu a ochrany dôležitého svedka Branislava Stuhu alias Bronka je ako vystrihnutá z napínavého thrilleru.
Napriek tomu, že vyšetrovací tím bojuje s nespravodlivosťou zo všetkých síl, občas im neostane nič iné, len: "Ožrali sa, lebo život okolo nich bol odrazu akýsi divný, lebo ľuďom začalo hrabať, lebo prachy prevážili zdravý rozum, lebo vagabundi chodili po uliciach a nevinní sedeli v base, lebo politici klamali a všetci ich aj tak volili, lebo policajti kradli a zlodeji stavali nákupné centrá, lebo muži bili svoje ženy a deti a nikoho okrem novín to nezaujímalo, lebo ľuďom brali byty a domy pre tisíckorunové pôžičky, lebo vrahovia sa im smiali do očí, lebo za jednu facku vagabundovi ich pofidérny minister prepúšťal do civilu, lebo lúpežníci mohli bezprostredne fackať, biť, podrezávať, znásilňovať, koho sa im zachcelo, lebo ľudia zabúdali, na základné pravidlá slušnosti, lebo oni boli policajti a štvalo ich to, lebo..." (s.281).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára