"- Ona, ahoj,- zašepkal Quinn, keď k nej pristúpil. Mala zatvorené oči a nehybnú, ale nezvyčajne ružovkastú tvár, akú občas mávajú ľudia v rakve.
-Prepáč, ale oči neotvorím,- zamrmlala. -Idem spať.-
-Nie, nie-, prosíkal. -Musíš dostať rekord za vodičský preukaz. -Zahľadel sa na záhadný výraz v tvári. A to ani nespomínam rekord za najdlhší život. Veď si pomysli na tú madam Bohvieakú, Madam Francúzsku. -
Otvorila úplne čulé oči. Nemyslím naveky, ty somár. Len si chcem odpočinúť.-
-Och -, riekol, v radostné správy očividne nedúfal. - Jasné. Dobre, Ona. Odpočiň si.-
-Veď som odpočívala -, odsekla. Zobudilo ma tvoje jačanie.-" (s.327).
Quinn Porter je štyridsať dva ročný rockový spevák, ktorý po rozvode s manželkou kašle na svojho jedenásťročného syna a namiesto času, ktorý mal venovať jemu, trávi celé dni po koncertných šnúrach. Jeho syn sa stará o svojskú stoštyriročnú dámu Onu Vitkusovú, imigrantku z Litvy, ku ktorej chodieva na návštevu každý týždeň. Je členom skautského oddielu a snaží sa získať čo najviac nášivok na košeľu. Okrem toho nemá žiadnych kamarátov, čelí šikane a je posadnutý Guinnessovými rekordmi. Medzi starou pani a chlapcom vznikne zvláštne puto: "Ty budeš ten rozkošný chlapček, ktorý moje príbehy vyrozprával svetu." (s.319). Chlapec svojej starej priateľke navrhne, aby prekonala niektorý zo svetových rekordov. "Rozmýšľala, ako ju jedenásťročný chlapec vôbec dokázal presvedčiť, že chce na tomto svete stráviť ešte aspoň osemnásť rokov. Telom jej prenikla únava, spomalila prúdenie krvi a kosti jej premenila na rôsol" (s.253).
Spoločne zhotovia zoznam najstarších žijúcich ľudí, ktorých sa bude pani Vitkusová snažiť prežiť. Ďalší rekord, ktorý sa pokúsi prekonať, je zisk vodičského preukazu pre najstaršiu šoférku na svete. Vzťah chlapca so starou paňou je podľa môjho názoru najkrajšou a najzaujímavejšou časťou románu. Po chlapcovej smrti vstupuje na scénu Quinn Porter, jeho otec, aby pokračoval v načatej práci svojho potomka. Aj on sa spriatelí so starou Litovčankou, ktorá mu poodhalí mnoho spomienok zo svojho bohatého života. Quinn začne učiť starú pani šoférovať. Konečne si nájde čas aj na svoju bývalú manželku a matku svojho syna - Bellu. Pani Vitkusová mala kedysi dvoch synov. Jeden zahynul vo vojne a druhý zomrel v šesťdesiatke na rakovinu. Okrem toho má však aj (dnes už deväťdesiatročného syna) Larryho, ktorého porodila ako štrnásťročná. Niekoľko rokov potom pracovala v súkromnej firme ako sekretárka. Larry žije v zariadení pre seniorov, v ktorom dožíva posledné roky svojho života.
Quinn Porter sa rozhodne opäť si získať Bellino srdce, no jeho nádeje zhasnú vo chvíli, keď mu jeho bývala predstaví svojho nastávajúceho, dokonalého muža Teda Ledbettera.
V knihe ma zaujalo niekoľko vecí. Napríklad neošúchané prirovnania a opisy: "Vošiel teda dnu. Bundu si nevyzliekol.Slečna Vitkusová mala pravdu. Presne takú nosieval aj chlapec: koženú bomberu s nitmi, vďaka ktorým Quinn vyzeral ako pravý rocker a jeho syn ako surikata, ktorá sa urputne snaží vyslobodiť z pasce. Bella ho v nej pochovala." (s.18). Nechýbajú náznaky humoru, hlbších myšlienok a mnoho, mnoho svetových rekordov: "-Quinn, ty si si nikdy nevšimol, ako veľmi sa na teba ponášal. Bol rovnako cieľavedomý. Vždy si stanovil nesprávny cieľ-" (s.332). Pre mňa osobne začal ísť príbeh dolu vodou vo chvíli, keď z neho odišiel Quinnov syn, najsympatickejšia postava príbehu a na scénu vstúpil jeho otec. Dej je predvídateľný a málo prekvapujúci. Viacero kapitol je zbytočne zdĺhavých. Keby sa príbeh odohrával v podobnom duchu ako vzťah chlapec - stará pani, premýšľal by som nad plným počtom bodov. Takto je to čistý priemer, ktorý neohúri ani neublíži. Na záver pochvala za veľmi príťažlivý obal knihy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára