"Ak v Mongolsku zomrie pes, pochovajú ho vysoko v horách, aby mu ľudia nemohli šliapať po hrobe. Pán zašepká psovi do ucha želanie, aby sa vrátil do nasledujúceho života ako človek. Potom mu odsekne chvost, položí mu to pod hlavu a do papule mu dá kus mäsa alebo tuku, aby jeho duša prežila dlhú cestu, pred prevtelením smie psia duša ľubovoľne dlho a slobodne cestovať po krajine, behať po vysokých púštnych planinách.
Dozvedel som sa to v dokumente na kanáli National Geographic, takže tmu verím. Vraj nie všetky psy sa vrátia ako ľudia, len tie, ktoré sú na to pripravené. Ja som pripravený" (s.73).
Bola raz jedna rodina, ktorá mala psa. Alebo inak. Bol raz jeden pes, ktorý mal rodinu. Ten pes sa volal Enzo a jeho pánom bol mladý muž Denny Swift. Denny zo všetkého najviac miloval pretekárske autá a filmy. Aj Enzo podľahol týmto záľubám, takže niektoré dni vyzerali tak, že obaja ležali pred telkou a sledovali preteky áut, drámy alebo dokumenty. Aj keď by to povedal len málokto, Enzo veľmi dobre rozumel o čom sa ľudia rozprávajú a čo práve prežívajú: "-Niekedy si myslím, že mi rozumieš-, povedal. -Akoby si všetko vedel. Viem, povedal som so si v duchu. Viem." (s.48).
Keď si Denny nájde priateľku Eve, Enzo si musí zvykať, že už nie je jediným miláčikom v domácnosti. Ale rešpektuje to. Denny sa aj naďalej venuje automobilovým pretekom a snaží sa konečne preraziť. Narodí sa im dcérka, ktorej dajú meno Zoe. Spočiatku ide všetko ako má, všetci sú šťastní. Neskôr sa Eve začne správať zvláštne. Menia sa jej nálady, chvíle pohody striedajú nepredvídateľné agresívne výbuchy. Lekári jej diagnostikujú zhubný nádor. Ostáva jej posledných pár mesiacov života. Zoe trávi čoraz viacej času u starých rodičov (rodičov z Evinej strany). Niekoľko týždňov pred Evinou smrťou Dennyho zvádza pätnásťročné dievča - Annika, ktorá sa do Dennyho naivne zamiluje. Práve tento incident vytiahnu Eviny rodičia, keď súd rozhoduje o zverení starostlivosti maloletej Zoe po Evinej smrti. Denny minie na súdny spor všetky peniaze, aby zaplatil právnikov. Je nútený predať dom. Cíti, že mu dochádzajú sily. Keby nemal Enza, asi by to vzdal úplne...
Príbeh sledujeme očami psa, ktorý komentuje to, čo sa okolo neho deje. Spočiatku to vyzerá na milý rodinný príbeh s niekoľkými vtipnými okamihmi, až kým Eve nediagnostikujú nádor. A aby toho nebolo málo, medzi Dennym a rodičmi Eve vypukne boj o to, komu bude dieťa zverené. Premýšľam nad tým, či sa autor románu Psia duša neinšpiroval touto knihou alebo hlavnú myšlienku dokonca nevykradol. Ak poznáte spomínanú knihu, tu je krátka ukážka na porovnanie: "V ten deň zomrel, lebo jeho telo splnilo svoje poslanie. Jeho duša vykonala to, na čo sem bola zoslaná, naučila sa to, čo sa sem prišla naučiť, preto mohla slobodne odísť. A keď Denny so mnou uháňal k lekárovi, ktorý ma mal dať doporiadku, vedel som, že ak som splnil svoje poslanie na zemi, ak som sa naučil všetko, čo mi bolo súdené naučiť sa, bol by som zišiel z obrubníka o sekundu neskôr, než som zišiel, a to auto by ma bolo na mieste zabilo.
Ale nezabilo ma. Lebo som ešte neskončil. Ešte som tu mal prácu." (s.180).
V románe sa striedajú vtipné príhody s tragickými, pes ako rozprávač je veľmi dobrá voľba. Oddychový príbeh ako stvorený na letné dovolenkové čítanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára