"Vieš, pravda vždy vyjde najavo. Kristus raz povedal, že ak nebudú ľudia hovoriť pravdu, vykričia ju kamene." (s.169).
Začína sa to celkom nádejne. Spočiatku som mal pocit, že to bude niečo v štýle románu Traja priatelia od Pavla Weissa, ktorý som čítal počas vysokej školy.
Slavo Hemo, Jaro a Dodo sú najlepší kamaráti, ktorí spoločne trávia celé dni. Je pár rokov pred revolúciou a všetci traja majú tesne pred maturitou. Jedného dňa sa rozhodnú, že ukradnú vzácne plátna s kresťanskými motívmi a cez Dodovho strýka Andyho ich predajú do zahraničia. Všetko sa skomplikuje vo chvíli, keď Andyho chytí polícia a odsúdia ho za podvod. Aby toho nebolo málo, Slavo sa dozvie, že jeho priateľka Katka je s ním tehotná. Pod tlakom vlastného svedomia sa rozhodne priznať. Ešte predtým ho však predbehne Jaro, ktorý kamaráta zradí a keďže Dodo zbabelo mlčí, Slavo je odsúdený...
Uplynie pár rokov. Slavo dostane amnestiu a začne podnikať. Zapletie sa do viacerých pochybných obchodov so zbraňami. Jaro úspešne skončí medicínu a Dodo bez problémov pláva životom. Aj keď ho kamaráti v mladosti zradili, Slavo im to odpustí: "Kamaráti zostávajú, život beží ďalej. Aspoň u Slava to tak vždy bolo." (s.129).
Slavo má dve deti a žije s Katkou v manželstve, ktoré začína škrípať. Jaro má problémy so zdravým svojho syna a Dodo zostane starým mládencom. Slavo si po vzore svojho otca nájde milenku. Krásnu mladú Luciu. Občas sa stretne s bratrancom Mikim (táto postava má autorove autobiografické črty), s ktorým vedie dlhé filozofické úvahy o Bohu. Slavo sa rúti strmhlav do priepasti a niektoré veci mu začnú dávať zmysel až po smrti....
Pokiaľ sú traja kamaráti študentmi strednej školy, je to veľmi príjemné čítanie. Keď však dospejú a pribudne postava bratranca Mikiho s jeho pseudointelektuálnymi úvahami o Bohu, celý príbeh ide dolu vodou. "Dokonca ateisti sú najväčší propagátori viery v Boha. Jeho popieraním totiž pomáhajú viesť o ňom diskusie, čo je obzvlášť dôležité pre veriacich." (s.169).
Autorove rozprávanie o jeho kariére v Slovenskej televízii je totálne nezáživné a od veci. Stretneme sa tu napríklad s menami dvoch známych literátov - Štefan Moravčík (v románe Šaňo Oravčík), a Vojtech Kondrót (v románe Lajo Mondrót).
V románe sa striedajú zaujímavé miesta s mnohými hluchými, výsledkom čoho je sotva priemerný príbeh. Keď sa knihe vyhnete, o nič neprídete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára