RECENZIA: Michael Uras - Šťastný život medzi riadkami (XYZ, 2017)

HODNOTENIE:   ***

"V našich životech máme významné okamžiky, okamžiky tak silné, že umrtví skutečnost. Okamžiky, kdy by rybí tuk chutnal jako delikatesa, jako lahodné jídlo, kdy by se bodnutí sršně zdálo jako něžné pohlazení. Ale abychom si to uvédomili, musíme tu chvíli poznat. Nepropást ji. Protože už se nikdy nevrátí a nám pak zustane v ústech trpká příchuť ztraceného času." (s.275). 

Alex má dosť nezvyčajné povolanie.Pracuje ako biblioterapeut, čo znamená, že sa snaží svojim klientom pomáhať prostredníctvom rôznych kníh, ktoré im odporučí na základe ich problému. Má viacero zaujímavých pacientov. Yann, ktorý následkom úrazu prestal hovoriť a úplne sa pred svetom uzavrel. Žije so svojou matkou a komunikuje len prostredníctvom písaných správ: "Jmenuju se Yann, je mi sedmnáct let. Před šesti lety jsem zažil ošklivou autonehodu. Za volantem seděl muj otec. Jazyk jsem měl rozříznutý. Obličej zohavený. Od té doby nejsem schopen pronést slovo. Jsem němý. Taky trpím strašlivými bolestmi hlavy. Nesnáším hluk:" (s.16). Alex si myslí, že Yannovi by mohol pomôcť legendárny tínedžerský román Kto chytá v žite v hlavnej úlohe s kultovým Holdenom Caulfieldom.
Ďalším Alexovým pacientom je slávny francúzsky futbalista Antony Polstra, ktorý hráva za Paris Saint - Germain, no keďže je pod obrovským tlakom médii aj fanúšikov, necíti sa byť šťastný. Alex prirovná Antonyho cestu ku putovaniu bájneho Odyssea a aj preto slávnemu futbalistovi doporučí prečítať si tento dávny historický epos.
Robert Chapman je starší obchodník s luxusnými hodinkami, ktorý nedokáže komunikovať so svojou manželkou. Nájsť pre neho tú správnu knihu je pre Alexa skutočná výzva, keďže Robert je veľký cynik. Zatiaľ čo sa Alex snaží vyriešiť problémy svojich klientov, doma sa mu rozpadá niekoľkoročný vzťah. Jeho krásna priateľka Mélanie, ktorá je veľkou aktivistkou a angažuje sa v rôznych oblastiach, sa ho rozhodne jedného dňa opustiť. Alex je z toho úplne mimo. Navyše sa dozvie, že jeden z jeho klientov Mélanie tajne nadbieha... 

Šťastný život medzi riadkami mal veľký potenciál stať sa skvelým románom o knihách. Lenže nápad ostal uväznený niekde na pol ceste. Tých citátov z kníh je už tak zbytočne veľa, že to narúša samotný príbeh. Alex je vcelku sympatický hrdina, ale autor mohol ísť pri jeho vykreslení ešte viacej do hĺbky. Ľúbostný príbeh Alexa a Mélanie sa stráca v záplave diel, akoby sa nám chcel autor románu predviesť koľko si toho naštudoval a prečítal. 
Inak celkovo mi táto kniha atmosférou veľmi pripomína výborný americký sitcom v hlavnej úlohe s Charlie Sheenom - Kurz sebaovládania. Len ten humor tu dosť absentuje. Takže taký lepší priemer. Aj preto, že ku knihám mám veľmi pozitívny vzťah. 

RECENZIA: Rupert Buttler - Gestapo, Dejiny Hitlerovej tajnej polície (Svojtka, 2006)

HODNOTENIE:     ***                          NAŠA (HISTÓRIA)  OSMIČKOVÁ

"Mám na mysli evakuaci Židu, likvidaci židovské rasy. Je to jedna z věcí, která se snadno řekne. Každý straník říká, - Zlikvidujeme židovskou rasu. - Pochopitelně, je to přeci součast programu strany. Vyhubíme je. Jak snadné. Poté však 80 miliónu dobrých německých občanu obrátí: každý zná nějakého slušného Žida. Samozřejme, ti ostatní jsou prasata, ale ten jeden je báječný. Žádný z těch, co takhle mluví, neprohlédl, žádný z nich se nevzdal svého puvodního  zpusobu myšlení. Mnohí z vás vědí, jaké to je, když vedle sebe leží sto mrtvých těl, nebo pět set, nebo tisíc. 
Dokázali jsem se s tím vyrovnat a - až na výjimky, poražené lidskou slabostí - jsme zustali slušnými lidmi. A to je to, co nás utužilo. 
výňatky z prejavu Heinricha Himmlera (s.98). 

Gestapo (Geheim Staats Polizei, tajná štátna polícia) vzbudzovala u väčšiny obyvateľov (nielen) Nemecka pochopiteľný strach a hrôzu. Autor sa na necelých dvesto stranách zaoberá vznikom  tejto organizácie, jej históriou, jej najvýznamnejšími predstaviteľmi (pričom sa podrobne venuje najmä Heydrichovi), súbojom SS a SA, sleduje činnosť gestapa počas vojny či už v samotnom Nemecku alebo v okupovaných krajinách, zaoberá sa aj odporcami (či už v samotnej ríši alebo na okupovaných územiach) a neslávnemu koncu tejto kedysi obávanej a strach vzbudzujúcej organizácie. Kniha je doplnená o desiatky dobových fotografií.  
Pokiaľ vás zaujíma história druhej svetovej vojny a chcete načerpať nové informácie, prípadne si overiť svoje doterajšie vedomosti, určite vás táto publikácia poteší. Viac ako 120 dobových fotografií, svedectvá očitých svedkov, metódy a prostriedky používania tejto organizácie (udavačstvo, výsluchy, spôsoby mučenia, deportácie do pracovných a koncentračných táborov...). 
Gestapo je dnes už minulosťou, ale...   

RECENZIA: Nina Willner - 40 jesení (Motýľ, 2016)

HODNOTENIE:   **

"Na druhý deň som zase išla do škôlky a povedala som svojej učiteľke a kamarátom, že aj ja mám starých rodičov, že moja Oma je krásna a navyše, že mám dokonca ľudí, ktorým sa hovorí strýkovia, tety, bratranci a sesternice. Moju učiteľku to potešilo. Keď sa spýtala, kde bývajú, povedala som, že vo východnom Nemecku,  - za oponou. - Až keď som uvidela, ako jej veselá tvár zvážnela a objavil sa v nej súcit, uvedomila som si, že opona je možno väčšia, než som si predstavovala." (s.20).

Román, ktorý vychádza zo skutočných udalostí. Autorka príbehu odhaľuje jednak svoj život a jednak život svojej rodiny. Hannina mama, keď mala dvadsať rokov, utiekla do Západného Nemecka, pričom vo Východnom Nemecku zanechala svojich rodičov a osem súrodencov. 
Keď sa Nina Willnerová (autorka knihy) stane vojnovou dôstojníčkou v Západnom Nemecku, je poslaná na druhú stranu barikády, kde má možnosť porovnávať životy na jednej aj na druhej strane hraníc. Všetko napokon ukončí až pád Berlínskeho múru v roku 1989. To už sú však viacerí členovia rodiny po smrti a následného spojenia sa nikdy nedočkajú...

Autorka knihy zvolila štýl, v ktorom sa prelína jej osobný životný príbeh a príbeh jej rodiny s vývojom dejín v 20. storočí, čo však pôsobí na čitateľa dosť rušivo, lebo sa stráca plynulosť deja a uberá to aj na dynamike. Zaujímavé sú akurát kapitoly, ktoré sa venujú útekom cez Berlínsky múr, tajnej polícii známej pod skratkou Stasi a športovcom vo Východnom Nemecku. Nemáme tu v podstate nijakú hlavnú postavu, je tu viacero rozprávačov, ktorí opisujú dej svojimi očami. 

Osobne sa mi nezdá román nejako zvlášť výnimočný, emocionálne ma to nechytilo, nenašiel som si vzťah k žiadnej z postáv. Je to jedna z kníh, ktorú keď neprečítate, nič také sa nestane. Pokiaľ máte všeobecný prehľad o dejinách 20. storočia, nič nové sa nedozviete a príbeh tiež nepatrí k tým, ktoré by vám vyrazili dych. 

RECENZIA: Chil Rajchmann - Posledný žid z Treblinky (Motýľ, 2018)

HODNOTENIE:   ***                          KNIHA MESIACA NOVEMBER

"Život je veľmi ťažký. Neustále sme špinaví. Musíme pracovať od šiestej do rána do šiestej večer. Po práci sme takí unavení, že sa polomŕtvi zvalíme na zem. V baraku nie je voda. Studňa sa nachádza ďaleko, až na námestí, a len čo skončíme s prácou, zatvoria nás v našom  baraku, ktorý je obohnaný ostnatým drôtom a strážený špeciálnou hliadkou.
Treblinku stráži stoštyridsaťtri Ukrajincov a stovka esesákov. Starajú sa o nás ako keby sme mali obrovskú hodnotu. Počítajú nás trikrát denne." (s.85).

Kniha je súborom skutočných zápiskov jedného väzňa, ktorému sa podarilo prežiť hrôzy koncentračného tábora. Začína to príchodom vlaku a pokračuje samotným pobytom v tábore smrti. Chil Rajchmann začína ako holič žien, ktoré sú následne posielané do plynových komôr, neskôr je preradený do tajnej zóny tábora, čo de facto znamená prenášanie tiel ľudí, ktorí boli udusení oxidom uhoľnatým.  Napokon skončí ako "zubár", čo v praxi znamená nútené vytrhávanie zubov mŕtvolám spojené s oberaním o ďalšie cennosti. Dielo má neskutočne pochmúrnu atmosféru, po celý čas budete mať pocit, akoby ste sa nachádzali v koncentračnom tábore po boku hlavného hrdinu. Jediným svetlým momentom v príbehu je útek na slobodu, ktorý zachraňuje Chilovi Rajchmanovi život. 

Posledný žid z Treblinky má podobne pochmúrnu atmosféru ako kniha V pekle plynových komôr od Shloma Venezia. V podstate nejde o nejaký súvislý príbeh, je to skôr zachytenie denného života alebo skôr prežívania väzňov v tábore smrti. Neustály hlad, šírenie chorôb, strach z dozorcov a každú chvíľu hroziaci dotyk smrti.  Veľmi silne emotívny príbeh, na ktorý treba mať tú správnu náladu. Možno práve jeseň je na to ako stvorená. 

RECENZIA: Juliet Gael - Slečna Bronteová píše o láske (Enigma, 2011)

HODNOTENIE:   ****

" - Ak si dobre spomínam, majú dosť zvláštne krstné mená. Jane Eyrovú napísal Currer Bell... - 
 - Currer? - 
- Áno, pane. Skôr by sa hodilo ako priezvisko. - 
- A ďalší dvaja autori? - Sklonil sa nižšie nad knihu objednávok. - Á tu to máme. Búrlivé výšiny napísal Ellis Bell a Agnes Greyovú napísal Acton Bell. 
- Ellis a Acton. - 
- Želáte si, aby som zapísal vaše meno medzi objednávky, pane? Knihy dostaneme budúci týždeň. - " (s.144).  

Životopisný román  o najslávnejšej zo sestier Bronteových sa zaoberá obdobím tesne predtým, ako sa Charlotte, Emily a Anna stali známymi spisovateľkami. Spoločne s bratom Brandwellom vyrastajú v rodičovskom dome. Otec je anglikánskym kňazom v mestečku Thornton. Brandwell je inteligentný mladý muž, ktorý však trpí neopätovanou láskou k Lýdii Robinsonovej a svoj žiaľ utápa v alkohole a zúfalých básňach. Keďže začiatok 19. storočia ženám spisovateľkám veľmi nepraje, uzavrú sestry dohodu, že začnú písať tvorbu, každá pod mužským pseudonymom. Zvolia si priezvisko Bell. Charlotte bude Currer, Emily bude Ellis a Anna bude písať pod menom Acton. Po počiatočných neúspechoch sa napokon dostaví sláva. Charlotte prerazí románom Jana Eyrová, Emily knihou Búrlivé výšiny a Anna kritickým dielom Agnes Greyová. Charlotte spoločne s Emily odhaľujú svetu svoju identitu, zatiaľ čo Emily ostáva až do svojej predčasnej smrti v anonymite. Rok po sestrinej smrti umiera aj Anna. Charlotte sa postupne prepracuje do najvyšších umeleckých kruhov v Anglicku, no napriek tomu ostáva bývať v rodnom dome, kde sa stará o svojho chorého otca, ktorý má problémy so zrakom. Medzi ňou a jej dvorným vydavateľom Georgeom Smithom vzplanie cit, ktorý sa podobá láske. Lenže ani jeden ani druhý nedokážu povedať naplno, čo k sebe cítia. A tak dochádza k postupnému odlúčeniu. Charlotte Bronteová má tridsať sedem rokov a hrozí, že sa nikdy nevydá. Jej poslednou šancou je Arthur Bell Nicholls, miestny kaplán, ktorý k nej prechováva horúce city, no ona ho nemiluje. Arthur sa však nemieni len tak ľahko vzdať...

Pútavo napísaný príbeh o slávnej spisovateľke a jej sestrách, ktoré v dobe, ktorá nepriala inteligentným a ambicióznym ženám, dokázali preraziť. Juliet Gael si všíma ich neľahkú cestu a vynikajúco približuje spoločenskú situáciu v Británii na začiatku 19. storočia. Autorka svoje hrdinky neidealizuje, naopak, snaží sa čo najviac priblížiť realite. Niektoré udalosti si dokreslila vo svojej fantázii, no stále sa snaží držať historickej pravdy. Výborný životopisný román, ktorý rozhodne stojí za pozornosť. 

RECENZIA: Richard Zimler - Lovci Polnoca (Argo, 2007)

HODNOTENIE:   ****

"A pak řekla něco, na co nikdy nezapomenu: - Netrapte se, pane Johne. Pulnoc vám kousek ze sebe nechal, máte to v sobě. A vydal ste se na svatou cestu, abyste ho našel. Je to jako vydat se do Jeruzaléma za samotným Ježíšem.- " (s.359). 

Príbeh tvoria zápisky Johna Stewarta Zarca na prelome 18. a 19. storočia. Zápisky sa začínajú v období keď má John sedem rokov a končia zhruba v tridsiatom piatom roku jeho života. John žije so svojimi rodičmi v Portugalsku, no jeho otec je Škót. Po matke má židovské korene, kvôli čomu sa stane obeťou antisemitských útokov. V detstve sa musí vyrovnať so stratou svojho najlepšieho priateľa Daniela, ktorý zahynie tragickou smrťou. Tesne po Danielovej smrti odchádza z krajiny aj Violet, dievča, ktoré John tajne miluje, no nedokáže jej odhaliť svoje city. Potom, jedného dňa, prichádza z jednej zo svojich ciest Johnov otec v spoločnosti čierneho otroka. Je to africký lovec, ktorého Johnov otec predstaví pod menom Polnoc. John aj jeho matka sú spočiatku k novému členovi domácnosti podozrievaví, no to sa čoskoro zmení. Polnoc zachráni Johnovi život a John ho zase učí čítať a písať. Dokonca aj Johnova matka pri večne usmiatom a dobrosrdečnom černochovi postupne mení svoje názory. Jedného dňa Polnoc za záhadných okolností zmizne a chlapec sa márne dožaduje vysvetlenia. Rodičia zahmlievajú pravdu a on je zúfalý zo straty svojho dospelého priateľa. Aby toho nebolo málo, otec zahynie vo vojne proti Napoleonovi a jeho smrť je tiež opradená tajomstvom. Matka odchádza do Londýna a John ostáva v Portugalsku sám. Popri štúdiu výtvarného umenia sa zamiluje do krásnej a inteligentnej Francisky. Vezmú sa a po čase sa im narodia dcéry Ester a Graca. Hoci aj manželstvo Johna a Francisky prejde vážnou krízou, napokon si opäť k sebe nájdu cestu. Zdá sa, že všetko bude opäť ako má byť. No len do chvíle, kým Franciska neumrie pri pôrode ich tretieho dieťaťa. John je na pokraji zrútenia. Prestane o seba dbať a umára sa žiaľom. Jedného dňa ho navštívi Benjamin, priateľ jeho otca a vyzradí mu tajomstvá minulosti, ktoré Johna donútia navštíviť matku v Londýne, zavedú ho do New Yorku, kde začne pátrať po zmiznutom Polnocovi a opäť stretne svoju starú lásku Violet.

Veľmi zaujímavý historicko dobrodružný román, pri čítaní ktorého sa nebudete ani chvíľku nudiť. Takto nejako si predstavujem knihu, ktorá mi poskytne všetko, po čom ako čitateľ túžim. Pútavý príbeh, charizmatické postavy, dobrodružstvo, napätie, humor, silné emócie, zaujímavé myšlienky...
Román som kúpil pred rokmi za akciovú cenu 2,50 eur a som veľmi rád, že sa stal súčasťou mojej rozrastajúcej sa knižnice. 

RECENZIA: Frans G. Bengtsson - Ryšavý Orm (Vyšehrad, 2013)

HODNOTENIE:   ***

"Bolest, která v tobě
hoří jako plamen,
zhojí v krátké době
božské spásy pramen:
potom v spánku, mdlobě
odpočineš sobě,
usneš jako kámen." (s.120).

Grécka a rímska mytológia je pomerne známa, no severská skôr len tak okrajovo. Švédsky autor sa rozhodol spracovať pomerne komplikovaný a dejovo bohatý príbeh do formy, ktorá by bola dostupná aj bežnému čitateľovi. A treba povedať, že sa mu to podarilo. Výsledkom je dramatický a dynamický historický román s prvkami fantasy, ktorý ponúka ,okrem iného, aj viacero legiend a filozofických zamyslení.
Spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že z Orma Tostessoneho sa stane jedného dňa obávaný vikingský bojovník pred ktorým sa budú triasť slávni náčelníci. Kým jeho bratia spoločne s otcom dobývajú moria, Orm sedí doma, kde je pod ochranou svojej matky. Tá mala totiž víziu, že jej synovi sa stane veľké nešťastie a preto ho nechce púšťať na more s ostatnými súrodencami. Lenže keď má Orm šestnásť rokov, napadne jeho osadu divoký severský kmeň. Zatiaľ čo väčšina bojovníkov je na mori, on sa snaží chrániť stádo. Aj keď preukáže veľkú odvahu, nepodarí sa mu ochrániť svoj ľud a je vzatý do zajatia. Lenže Orm napriek mladému veku preukazuje obdivuhodnú silu a šikovnú hlavu. Medzi ostatnými si čoskoro vydobyje potrebný rešpekt. Je súčasťou výpravy, ktorá sa vydáva do Andalúzie, kde ich s úctou privíta miestny kalif. Jeho najkrajšej manželke totiž zachránia život a on im preukáže veľkú vďaku. Má však podmienku, aby prijali za svojho jediného boha Alaha a dobýjali nové územia v jeho mene. Musia sa vzdať aj pitia alkoholu, čo predstavuje pre severský kmeň naozaj veľkú obetu. Keď ich kalif posiela na misiu do Córdoby, utečú. Pripoja sa k slávnemu kráľovi Haroldovi pre ktorého vyhrávajú vojny s inými kmeňmi. Na jeho výzvu príjmu kresťanstvo. Na svojich výpravách sa stretávajú s Frankami, Hunmi, Slovanmi, Pečenehmi a o veľké zásoby zlata zvedú tuhý boj s Bulharmi. Orm si nájde manželku s ktorou splodí niekoľko detí. To ešte netuší, koľko problémov mu v živote narobia. Príbeh sa končí v období, keď je Ryšavý Orm už starým mužom, ktorý doviedol svoj kmeň k veľkých víťazstvám a priniesol mu zároveň aj mnoho zácnych darov. Je načase, aby svoje žezlo odovzdal niekomu mladšiemu. Jeho misia sa chýli ku koncu...

"Dlouho jsem trpěl bez piva,
vesloval, bojoval bez piva -
kde tvoje milost prodlívá?
Copak mám uschnout zaživa,
ó synu Gormuv, bez piva?" (s.122).

Dobrodružný historický román sa skladá z dvoch kníh. V tej prvej sa viacej bojuje, v tej druhej sa viacej premýšľa. Obe sú však rovnako zaujímavé, každá však iným spôsobom. Možno vám bude chvíľu trvať kým sa zorientujete v množstve postáv, potom to však bude už bez problémov. Orm je charizmatický hrdina, ktorý sa vypracuje z bojazlivého domaseda na slávneho vikingského náčelníka. A my môžeme sledovať jeho dlhú a napínavú cestu. Knihu doprevádzajú vtipné ilustrácie, no pripravte sa na veľké množstvo poznámok pod čiarou.